Citlivá ozónová vrstva chráni planétu pred škodlivým slnečným žiarením, ktoré spôsobuje rakovinu kože a ničí úrodu. Ochranná vrstva sa začala stenčovať koncom 70. rokov minulého storočia.
Vedci začali biť na poplach a v roku 1987 vstúpil do platnosti takzvaný montrealský protokol. V ňom sa drvivá väčšina štátov sveta zaviazala ku kontrole výroby chemických látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a k postupnému obmedzeniu ich používania.
„Prvýkrát po 35 rokoch vedci môžu potvrdiť štatisticky významný a trvalý nárast stratosférického ozónu. V rokoch 2000 až 2013 jeho úroveň v kľúčových severných zemepisných šírkach vzrástla o štyri percentá,“ uviedol Paul Newman z NASA.
Tristo expertov z poverenia OSN hodnotí stav ozónovej vrstvy každé štyri roky. „Je to víťazstvo pre diplomaciu a pre vedu, ako aj pre skutočnosť, že sme spolu schopní spolupracovať,“ poznamenal k pozitívnemu vývoju chemik ocenený Nobelovou cenou Mario Molina, jeden z prvých vedcov, ktorí na problém upozornili.
Ozón je označením pre trojatómovú molekulu kyslíka, ktorá sa so stúpajúcou teplotou a klesajúcim tlakom rozkladá na obyčajný dvojatómový kyslík. Proces urýchľujú niektoré chemické zlúčeniny a radikály, ktoré unikajú z priemyselne vyrábaných chlóro-fluórovaných uhľovodíkov (CFC) vrátane freónov. Tie sa predtým výdatne využívali v chladiacich zariadeniach alebo ako hnacie médium v sprejoch.