Astronauti vyviezli v januári minulého roka na ISS osem kolónií po 80 mravcov. Umiestnili ich v priehľadných kontajneroch, pričom v každej sa nachádzalo hniezdo, kde mravce žili. Počas testovania postupne otvárali hmyzu nové časti kontajnerov, čím sa teritórium zväčšovalo. "Plán spočíval v tom, že mravce mali urobiť prieskum malej plochy. A potom sme im dali viac priestoru a sledovali, čo sa stane, keď rovnaký počet mravcov má preskúmať väčší priestor,“ vysvetlila Deborah Gordonová zo Stanford University. "Netušili sme, čo urobia. Nevedeli sme, či vôbec budú vedieť urobiť prieskum terénu,“ doplnila Gordonová o teste v nezvyčajných podmienkach.
Podobné testy pritom vedci vykonali aj na Zemi. V prostredí bežnej gravitácie drobný hmyz po poskytnutí nového priestoru upravil svoje cestičky, a tak zabral väčšiu plochu. Vo vesmíre sa o to pokúšal tiež. Pre slabú gravitáciu však mravce neboli také úspešné. "Mravcom sa v mikrogravitácii nevodilo tak dobre. Myslím, že sčasti je to preto, že sa snažili udržať na povrchu, čo ich spomaľovalo, a tak ani nemali šancu prejsť plochu dôkladne,“ povedala Gordonová.
Jednou z ďalších ťažkostí, s ktorou sa mravce vo vesmíre stretávali, bolo to, že pre slabú gravitáciu odpadávali z povrchu a následne poletovali od troch do ôsmich sekúnd vo vzduchoprázdne. „Nemyslím, že je ľahké získať prehľad o teréne, keď desať percent mravcov sa vznáša naokolo, a tak nedokážu reagovať s ostatnými,“ uviedla Gordonová. Ako však vedkyňa prezradila, mravce preukázali pozoruhodnú schopnosť vyrovnať sa s tou nevýhodou. "Niekedy sa zachytili o iného mravca a zliezli po ňom na povrch. A niekedy sa im nejakým spôsobom podarilo priraziť k pevnému povrchu,“ priblížila.
Vedci sledujú mravce pri spolupráci, aby podľa ich správania mohli vytvoriť algoritmy pre skupiny robotov. Výskum vo vesmíre pritom sledoval správanie hmyzu v novom prostredí, na ktoré sa nemohol pripraviť. „Schopnosť mravcov vykonať kolektívny prieskum v mikrogravitácii nemala dostatok času na vyvinutie,“ vysvetlila výskumníčka, ktorá so svojím tímom vytvorila webstránku, na ktorej nabáda školy, aby sa venovali podobnému výskumu a podelili sa so svojimi objavmi. „Dúfame, že deti na celom svete si vyskúšajú tento experiment s čo najväčším počtom druhov mravcov,“ povedala Gordonová.