„Trinásť teraelektrónvoltov je nový režim, to nikto predtým nedokázal,“ povedal David Newbold z Univerzity v Bristole, ktorý sa na experimentoch podieľa. „Výnimočné na LHC nie je len energia zrážok, ale aj počet kolízií za sekundu, ktorý je tiež vyšší, ako umožňoval akýkoľvek iný urýchľovač v histórii,“ citovala ho stanica BBC. Vedci vďaka zrážkam môžu sledovať výnimočné rozpady častíc, vďaka čomu sa pred časom podarilo potvrdiť existenciu do tej doby len hypotetickej častice známej ako Higgsov bozón. „Čím viac zrážok za sekundu máme, tým je väčšia šanca, že objavíme niečo štatisticky významné,“ dodal Newbold.
Vďaka urýchľovaču môžu vedci simulovať podmienky panujúce v okamihu tesne po zrode vesmíru. Teraz sa chcú zamerať na získavanie dôkazov existencie takzvanej temnej hmoty a informácií o jej zložení. Temná hmota, ktorá podľa predpokladov expertov obklopuje galaxie, je neviditeľná, lebo neodráža svetlo. Doterajšie dôkazy o jej existencii vychádzajú z gravitačných síl, ktorými na planéty a hviezdy pôsobí. Spolu s temnou energiou zaberá odhadom 95 percent vesmíru.
LHC tvorí kruhový tunel s obvodom 27 kilometrov umiestnený v hĺbke 50 až 150 metrov pod zemou. Nachádza sa na území medzi pohorím Jura vo Francúzsku a pri Ženevskom jazere vo Švajčiarsku. Fungovať začal v roku 2008. O päť rokov neskôr bolo zariadenie odstavené kvôli modernizácii a zvýšeniu výkonu. Pred modernizáciou bolo možné uskutočňovať zrážky častíc „len“ so silou sedem TeV.