Po tom, čo stanica 23. marca 2001 skončila svoju misiu, jej prevažná väčšina zhorela v atmosfére a zvyšky dopadli do Tichého oceánu.
Prvý zo siedmich modulov Miru, ktorý obsahoval základnú výbavu, vyniesla na obežnú dráhu 20. februára 1986 z kozmodrómu Bajkonur raketa Proton a prvá posádka sa na ňu vypravila v marci 1986. Pôvodná životnosť orbitálnej stanice bola plánovaná na päť rokov, ale pre nízky rozpočet na kozmonautiku ku koncu existencie Sovietskeho zväzu a neskôr v Rusku a pre technické ťažkosti sa skompletizovanie stanice pretiahlo až do apríla 1996, keď bol pripojený posledný modul Priroda.
Orbitálna stanica Mir vážila 140 ton a merala 32 krát 31 krát 27 metrov. Na obežnej dráhe sa pohybovala priemernou rýchlosťou asi 28-tisíc kilometrov za hodinu a Zem, od ktorej bola vzdialená asi 400 kilometrov, obehla zhruba za 92 minút. Jej výstavba a údržba stáli podľa ruskej agentúry Roskosmos 4,2 miliardy dolárov.
Stanica Mir sa zapísala do histórie aj rekordom svojho kozmonauta – Rus Valerij Poljakov strávil v rokoch 1994–1995 na palube stanice nepretržite 437 dní a 18 hodín, čo je zatiaľ najviac v dĺžke pobytu vo vesmíre.