Dve ženy a štyria muži tak ukončia experiment, z ktorého sa NASA chcela dozvedieť viac predovšetkým o vplyve dlhodobého spolužitia určitých konkrétnych typov osobností na atmosféru tímu, ktorý v budúcnosti poletí na Mars.
Ide už o piaty podobný pokus v havajskom zariadení NASA, ale o prvý, počas ktorého sa zreteľ kládol najmä na správne vyváženie obsadenia misie vzhľadom na psychologický profil jej členov. Účastníci experimentu žili osem mesiacov v úplnej karanténe v zariadení s rozlohou 111 štvorcových metrov. Jedli prevažne sušenú konzervovanú stravu a akákoľvek ich komunikácia s okolitým svetom bola umelo oneskorená o dvadsať minút, čo je zhruba čas, ktorý potrebuje signál na to, aby sa dostal z Marsu na Zem.
Na tele mali všetci účastníci experimentu senzory, ktoré skúmali nespočetné množstvo ukazovateľov vrátane ich nálady, aktuálnej blízkosti k iným členom posádky či výšky ich hlasu. Členovia simulovanej misie na Mars museli pravidelne absolvovať rôzne starostlivo pripravené hry, pomocou ktorých si chceli psychológovia NASA overiť okrem iného poznatky o kompatibilite rôznych typov osobností.
Výsledky ešte bude treba starostlivo zhodnotiť, ale minimálne jedna vec je podľa Kim Binstedovej, šéfky vedeckého tímu experimentu, jasná už teraz: Keď sa v tíme, ktorý je odkázaný na spolužitie, objaví nejaký konflikt, väčšinou má tendenciu sa iba prehlbovať. Jedným z výstupov experimentu by preto mohol byť poznatok, že do reálneho tímu pre misiu tohto druhu treba vybrať ľudí, ktorí sú dostatočne odolní voči stresovým situáciám, a dostatočne pragmatickí na to, aby ich dokázali spoločne riešiť.
Času na výber konkrétnych ľudí na reálnu misiu na Mars nemajú v NASA až tak veľa, ako by sa mohlo zdať. Prvá ľudská misia na Mars by sa totiž podľa aktuálnych plánov NASA mala uskutočniť najneskôr do roku 2030.