Ako oznámil vedec Pchang Č'-chao z čínskej akadémie vesmírnych technológií, hmotnosť elektrárne by mala mať približne tisíc ton, čo je viac ako dvojnásobok váhy Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Vedci skúmajú, či by bolo možné elektráreň vybudovať priamo vo vesmíre pomocou robotov a 3D tlače, aby sa mohli vyhnúť doprave ťažkých komponentov zo Zeme.
Solárna technológia vo vesmíre by podľa vedcov mohla dodávať energiu 99 percent času s šesťnásobnou intenzitou v porovnaní s pozemskými solárnymi elektrárňami. Energia z vesmírnej solárnej stanice by bola premieňaná na mikrovlnný alebo laserový lúč, ktorý by bol odosielaný na Zem. Vedľa problému s váhou zariadení vedci tiež riešia otázku bezpečnosti posielaných lúčov.
S ročným rozpočtom vo výške ôsmich miliárd dolárov chce druhá najväčšia svetová ekonomika súperiť o hospodársku, vojenskú a technologickú nadvládu. Viac do tejto sféry vydávajú len Spojené štáty, píše agentúra Bloomberg.
Zatiaľ čo ostatné štáty svoje rozpočty na vesmírne programy skôr škrtajú, Čína má v kozme ambiciózne plány. Chystá sa vybudovať vlastnú vesmírnu stanicu a ďalej bádať na Mesiaci. Po pristátí na jeho odvrátenej strane, ktorým si zaistila svetové prvenstvo, bude možno už budúci rok zahájená misia, ktorej cieľom bude dopraviť na Zem mesačnú horninu. Podľa plánov má v roku 2030 na Mesiaci pristáť prvý Číňan.