Podarilo sa im nájsť dôkazy dramatickej udalosti v živote Galaxie: obdobie neuveriteľne intenzívnej tvorby hviezd. Následkom boli stovky tisíc explózií supernov.
„Naše pozorovania veľkej časti centra Galaxie, ktoré je vzdialené 25 tisíc svetelných rokov, prinieslo nový pohľad na procesy formovania hviezd v tejto oblasti Mliečnej dráhy,“ poznamenal vedúci výskumu Rainer Schödel, ktorý pôsobí v andalúzskom inštitúte astrofyziky v Španielsku.
„V rozpore s tým, čo bolo až doteraz medzi astronómami akceptované, sme našli dôkazy, že tvorba hviezd neprebiehala priebežne,“ dodal k tomu jeho kolega Francisco Nogueras-Lara.
Závery odborníkov zo Španielska, Spojených štátov, Nemecka a Japonska ukazujú, že až 80 percent hviezd v centrálnej oblasti Mliečnej dráhy vzniklo v samotných počiatkoch vývoja Galaxie, v období pred ôsmimi až 13,5 miliardami rokov. Po tomto počiatočnom „boome“ nasledovala asi šesť miliárd rokov dlhá fáza, počas ktorej sa naopak tvorilo len relatívne malé množstvo hviezd.
Pokojná fáza vývoja následne skončila asi pred miliardou rokov, kedy prebehla ďalšia perióda intenzívneho formovania nových stálic, ktorá trvala menej ako 100 miliónov rokov. Počas nej vznikli v strede Galaxie hviezdy s úhrnnou hmotnosťou až niekoľko desiatok miliónov hmôt nášho Slnka.
Foto: ESO
„Podmienky v skúmanej oblasti v priebehu tohto rýchleho formovania hviezd museli pripomínať takzvané hviezdotvorné galaxie, v ktorých sa hviezdy tvoria priemernou rýchlosťou až 100 hmotností Slnka za rok,“ upozornil Nogueras-Lara, ktorý teraz pôsobí v nemeckom Inštitúte Maxa Plancka v oddelení astronómie.
V celej Mliečnej dráhe sa teraz podľa neho rodia hviezdy rýchlosťou len asi jednej až dvoch hmotností Slnka za rok.
Masívna aktivita musela následne podľa nových zistení vyvolať sériu explózií až stoviek tisíc supernov a pravdepodobne teda išlo o jedno z najdynamickejších období v celej histórii vývoja Galaxie.
Termín supernova či výbuch supernovy sa vzťahuje k niekoľkým typom hviezdnych explózií, ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy, ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov alebo mesiacov opäť výrazne klesá.
V období prudkej tvorby hviezd totiž vzniká aj značné množstvo veľmi hmotných hviezd. Tie majú v porovnaní s malými hviezdami výrazne kratší životný cyklus – oveľa rýchlejšie príde koniec aktívnej fázy ich existencie a ony explodujú ako supernovy.
Výskum centrálnych oblastí Galaxie vedci robili pomocou prístroja HAWK-I a ďalekohľadu ESO/VLT. Infračervená kamera zariadenia HAWK-I dokáže prehliadnuť prachové oblaky a umožnila získať mimoriadne detailný pohľad do stredu Galaxie.
Zverejnený pôsobivý záber zachytáva najhustejšiu oblasť Mliečnej dráhy s mnohými hviezdami, hviezdokopmi aj oblakmi plynu a prachu, v ktorej samotnom strede leží superhmotná čierna diera.
Hviezdokopa je zoskupenie hviezd, ktoré pokope udržuje gravitácia. Delí sa na dva základné typy: otvorené a guľové.