Vedci analyzovali údaje zo sondy Trace Gas Orbiter, ktorá červenú planétu obieha, pričom zistili, že sezónne zmeny ovplyvňujú, ako sa vodná para distribuuje v tamojšej atmosfére.
Keď Slnko ohrieva ľadové polárne čiapočky Marsu, uvoľňujú sa do atmosféry molekuly vody vo forme vodnej pary. Vodná para sa následne šíri v nižších vrstvách atmosféry s pomocou vetra.
Počas najteplejších častí roka je potom atmosféra červenej planéty presýtená vodou. Je v nej 10– až 100-krát viac vodných pár než v chladných obdobiach. To umožňuje, aby voda vystúpila do vyšších častí atmosféry vo väčšom množstve, než sa čakalo.
Podľa portálu Space.com boli svojimi novými zisteniami európski výskumníci trochu zaskočení. Očakávali totiž, že výstup vodnej pary budú limitovať nízke teploty, ktoré v atmosfére panujú. Tie totiž zvyčajne spôsobujú, spoločne s prítomnosťou drobných prachových čiastočiek fungujúcich ako kondenzačné jadrá, kondenzáciu vodnej pary a vznik mrakov.
V horných vrstvách atmosféry sú následne molekuly vody vystavené ultrafialovým slnečným lúčom, ktoré ich štiepia na atómy vodíka a kyslíka. A tie sú potom schopné z dôvodu nízkej gravitácie Marsu – ktorá je približne tretinová v porovnaní so Zemou – ľahko uniknúť do okolitého vesmíru a „vypariť“ sa.
„Bude potrebné ďalšie skúmanie, aby sme zistili, koľko vody sa presne pri týchto procesoch dostáva do horných vrstiev atmosféry a nakoniec mizne preč, aby sme tomu všetkému mohli lepšie porozumieť,“ zhrnul podľa agentúry Reuters Franck Montmessin, jeden z vedcov zapojených do štúdie.