Planétka Arrokoth odhaľuje, ako sa asi rodili planéty, vrátane Zeme

20.02.2020 07:20

Planétka Arrokoth je najvzdialenejším telesom, k akému zatiaľ prenikla družice zo Zeme. Pôvodne bol asteroid známy pod neoficiálnym menom Ultima Thule. Teraz pomáha odhaliť tajomstvo, ako sa formovali rôzne planéty.

Objekt, ktorý sa podľa portálu Space.com nachádza asi 1,6 miliardy kilometrov za trpasličou planétou Pluto (a teda 6,6 miliardy km od nás), má tvar burského orieška a je úplne červený.

Ako uvádza správa Massachusettského technologického inštitútu (MIT), existujú dve teórie formovania planét. Podľa prvej, doteraz významnejšej z nich, k tomu dochádza tzv. hierarchickým nárastom, keď sa menšie objekty stretávajú vo vysokej rýchlosti, kým nevytvoria väčšiu štruktúru.

Druhá teória, nazývaná podľa agentúry Reuters „kolaps mrakov“, počíta s tým, že v oblastiach s väčšou koncentráciou hmoty došlo k vzniku veľkých telies jemným zhlukovaním látok v malých rýchlostiach.

Tri štúdie analyzovali snímky asteroidu Arrokoth vo vysokom rozlíšení nasnímané sondou New Horizons a nenašli žiadne známky po prudkom strete, čo naznačuje, že k nahromadeniu hmoty došlo miernym spôsobom.

Simulácia založená na základe nových dát predpokladá, že sa dve časti telesa sformovali nezávisle na sebe kolapsom rovnakého mraku, a nakoniec sa hladko spojili dokopy.

Americká sonda New Horizons okolo planétky Arrokoth (Ultima Thule) preletela už 1. januára 2019. Dáta o krátkom stretnutí s jednou z mnohých planétok v Kuiperovom páse (oblasť Slnečnej sústavy rozprestierajúca sa od obežnej dráhy Neptúnu) však kvôli obrovskej vzdialenosti sondy dorazila na Zem až s veľkým oneskorením.

„Nie je to len nejaký vesmírny zemiak. Je to pozoruhodný svet s pozoruhodným príbehom,“ vraví americký profesor Bill McKinnonz z Washington University v St. Louis, ktorý viedol tím spracúvajúci údaje o Arrokothu.

„Toto miesto je ďaleko od Slnka. Tak ďaleko, že teploty sú tam takmer na absolútnej nule,“ povedal jeho spolupracovník Alan Stern. To všetko podľa neho „udržuje tieto objekty v akejsi stabilite či v časovej kapsuli“, kedy sa oproti dobe ich vzniku mnoho nemení. Pohľad na ne je tak pohľadom na počiatky Slnečnej sústavy.

Výskum Arrokothu teda podľa odborníkov ukázal, že aj samotné planéty pravdepodobne vznikli náhle, za pár sto rokov, kedy v oblastiach s väčšou koncentráciou hmoty došlo k náhlemu vzniku veľkých telies.

Podľa agentúry Reuters je každopádne potrebné sťahovať a analyzovať ďalšie údaje zo sondy, aby sme všetko mohli určiť presnejšie. A táto úloha môže zabrať ďalší rok.

Arrokoth je transneptúnsky objekt Kuiperovho pásu, ktorý v roku 2014 objavil Hubblov teleskop pri skúmaní možných cieľov pre sondu New Horizons. V júli 2015 táto sonda úspešne preletela okolo Pluta a v auguste toho istého roku bol Arrokoth vybraný ako ďalší cieľ jej misie. K preletu sondy New Horizons okolo telesa došlo ráno 1. januára 2019 SEČ.

Na základe jasnosti a vzdialenosti Arrokothu bola stanovená veľkosť objektu 30 až 45 kilometrov a obežná perióda 293 rokov.

Objekt, najprv predbežne označený ako 2014 MU69, bol nazývaný Ultima Thule. Tento názov však nebol oficiálnym, len prezývkou pre účely misie New Horizons. Vlani v novembri bolo vybrané oficiálne meno Arrokoth. Výraz pochádza z mŕtveho jazyka indiánskeho kmeňa Powhatan a označuje nebo.

#Zem #vesmír #space.com #Pluto #planétka #NASA #družica
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku