Astronómovia zrejme po prvý raz spozorovali zrážku čiernych dier, ktorú sprevádzal záblesk biliónkrát jasnejší ako Slnko. Dosiaľ sa pritom predpokladalo, že takéto javy neprodukujú žiadne svetlo, keďže čierne diery sú v podstate neviditeľné. Informuje o tom denník The Guardian.
Vedci záblesk, ktorý opisujú v štúdii v odbornom časopise Physical Review Letters, pripisujú známej zrážke čiernych dier, z ktorej gravitačné vlny vlani zachytilo zariadenie Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory (LIGO). Najnovšie pozorovania naznačujú, že ak sa kolízia čiernych dier odohrá v akrečnom disku, štruktúre rozptýleného materiálu, okolo ešte väčšej čiernej diery, jasne ich osvieti okolitý prach a plyn, vďaka čomu budú viditeľné pre optické teleskopy. „Táto supermasívna čierna diera bublala mnoho rokov pred týmto prudkým zábleskom. Dospeli sme k záveru, že záblesk je pravdepodobne výsledkom zlúčenia čiernych dier,“ vyjadril sa vedúci autor štúdie Matthew Graham z California Institute of Technology.
Astronómovia nevylúčili ani iné zdroje, no podľa spoluautorky výskumu Saavik Ford zo City University of New York, bol priestor na pochybnosti až príliš malý. „Sme si na 99,9% istí,“ povedala.
Pozorovania sa odohrali po tom, čo Ford s kolegom Barrym McKernanom vyslovili teoretické predpovede o viditeľnosti zrážok čiernych dier, ak sa vyskytnú na pozadí akrečného disku tretej supermasívnej čiernej diery. Spojili sa s Grahamom, ktorý je projektovým vedcom Zwicky Transient Facility (ZTF) – teleskopu určeného na skúmanie celej oblohy, ktorý je navrhnutý na pozorovanie jasných udalostí vo vesmíre. Vedci preskúmali dáta zo zariadenia a hľadali údaje o akýchkoľvek zábleskoch, ktoré sa časovo a priestorovo zhodovali so známymi zrážkami zachytenými LIGO.
Z ich prieskumu vynikla jedna takáto udalosť, spojenie čiernych dier označované ako S190521g z mája 2019. Bližšia analýza naznačila, že sa čierne diery zlúčili v blízkosti vzdialenej supermasívnej čiernej diery J1249+3449, ktorej priemer sa rovná obežnej dráhe Zeme okolo Slnka. Dvojica čiernych dier, ktoré mali dovedna hmotnosť 150 Sĺnk, sa nachádzala na okraji jej akrečného disku. Keď sa tieto čierne diery spojili, vyslali do vesmíru gravitačné vlny a novovzniknuté teleso to prudko vyslalo opačným smerom, cez prach a plyn z disku a von do okolitého kozmu. „Je to reakcia plynu na túto rýchlu strelu, ktorá vytvára jasný svetelný efekt viditeľný pomocou ďalekohľadov,“ vysvetlil McKernan.
Podľa Alberta Vecchia z Inštitútu astronómie gravitačných vĺn na University of Birmingham budú vedci teraz pozorne sledovať, či sa najnovšie pozorovania zhodujú s detailnou analýzou rovnakej udalosti, ktorú robia vedci z LIGO. Ak sa dve nezávislé pozorovania zhodnú, „bolo by to naozaj niečo úžasné,“ skonštatoval vedec.
Pozorovania by v prípade potvrdenia mohli pomôcť zodpovedať otázku, prečo je vo vesmíre veľké množstvo supermasívnych čiernych dier. Keďže takéto masívne telesá môžu vzniknúť spojením iných čiernych dier, potenciálnym vysvetlením by bolo, že ak je v akrečných diskoch zhluk čiernych dier, je väčšia pravdepodobnosť ich kolízií. „Ak máte miesto, kde si môžete tieto čierne diery udržať na jednom mieste, potom ich môžete efektívne spárovať. Plyn je lepidlo, ktoré ich drží všetky pohromade,“ poznamenal Vecchio.