Pohasnutie hviezdy Betelgeuze mohli spôsobiť obrovské škvrny

30.06.2020 06:59
Betelgeuse Circumstellar eso900
Betelgeuze je niekoľko miliónov rokov starý červený nadobor, ktorý má hmotnosť zhruba 12 Sĺnk a je od Zeme vzdialený okolo 700 svetelných rokov. Autor:

Masívne škvrny mohli podľa vedcov pokryť 50 až 70 % viditeľného povrchu hviezdy.

Za nečakaným pohasínaním obrovskej jasnej hviezdy Betelgeuze v súhvezdí Orión, ktoré vlani prekvapilo astronómov, by mohli byť masívne hviezdne škvrny. Vo svojej novej štúdii, publikovanej v odbornom periodiku The Astrophysical Journal Letters, to tvrdí medzinárodný tím vedcov.

Betelgeuze je niekoľko miliónov rokov starý červený nadobor, ktorý má hmotnosť zhruba 12 Sĺnk a je od Zeme vzdialený okolo 700 svetelných rokov. Hviezda je známa kolísaním jasnosti, pričom takéto obdobia pohasínania a rozjasňovania sa zažíva každých 425 dní. Astronómovia preto očakávali, že v decembri začne opäť strácať jas. Hviezda však už v októbri 2019 a až do apríla 2020 stratila 40% svojej svietivosti. Ako možné príčiny vedci navrhli, že hviezda zrejme v nasledujúcich 10-tisíc rokoch vybuchne ako supernova alebo ju zatemnil prach.

Práve prach zatemňujúci Betelgeuze, ktorý vzniká ochladením vyvrhnutého plynu z hviezdy, sa pokúšal nájsť vedecký tím vedený Thavishou Dharmawardena z Inštitútu Maxa Plancka v Nemecku. Výskumníci analyzovali archívne dáta z Atacama Pathfinder Experiment v Čile a James Clerk Maxwell Telescope na Havaji, ktoré dokážu merať submilimetrové vlny, v ktorých dokáže inak neviditeľný medzihviezdny prach žiariť. „Prekvapilo nás, že aj pri submilimetrových vlnách Betelgeuze stmavla o 20 %,“ uviedol spoluautor štúdie Steve Mairs z Východoázijského observatória na Havaji.

Toto stmavnutie hviezdy však nezodpovedalo teórii o prachu, dáta ukazovali, že hviezda si sama spôsobuje kolísanie jasu aj pokles teploty na povrchu. „Zodpovedajúce obrázky Betelgeuze s vysokým rozlíšením z decembra 2019 ukazujú oblasti s rôznym jasom. Spolu s naším výsledkom je to jasný náznak obrovských hviezdnych škvŕn pokrývajúcich 50 až 70 % viditeľného povrchu, ktoré majú nižšiu teplotu než jasnejšia fotosféra,“ vysvetlil Peter Scicluna z Európskeho južného observatória, ďalší spoluautor štúdie. Podľa výpočtov založených na teoretických modeloch sa škvrny na hviezde zhodujú s poklesom jasnosti Betelgeuze.

Škvrny na povrchu veľkých hviezd sú bežné, podľa vedcov však nie až v takom rozsahu. Ako dlho škvrny na Betelgeuze vydržia, astronómovia odhadnúť nevedia, možno však majú podobný cyklus ako na Slnku, kde sa menia v 11-ročnom cykle. „Či prudký pokles jasnosti Betelgeuze súvisí s cyklom škvŕn, nám povedia pozorovania v nadchádzajúcich rokoch. V každom prípade Betelgeuze zostane strhujúcim objektom našich budúcich štúdií,“ uzavrela Dharmawardena.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#výskum #vesmír #vedci #hviezda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku