Vedci na to prišli po vykonaní analýz starších dát od americkej sondy z tamojšieho krátera Occator a teraz to uviedli v štúdiách zverejnených v akademických žurnáloch Nature Astronomy a Geoscience.
Vesmírna sonda amerického úradu NASA menom Dawn (Úsvit) svoju misiu okolo trpasličej planéty Ceres ukončila pred dvoma rokmi. Američania si naďalej „hrajú“ s údajmi, ktoré získala.
Ceres leží v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. NASA vo svojej správe hovorí, že sonda zaobstarala zo vzdialenosti 35 kilometrov ostré obrazy podivne jasných oblastí na trpasličí planéte a vykonala aj gravitačné merania.
Zo získaných dát odborníci zistili, že pod povrchom krátera je doslova nádrž soľného roztoku hlboká asi 40 km a široká stovky kilometrov.
Roztok vnútri sa skladá z chloridu sodného viazaného vodou a chloridu amónneho. Podľa agentúry Reuters navyše slaná kvapalina zrejme stúpa na povrch. Tieto zlúčeniny sú organické chemikálie a takzvaná soľanka tiež odráža svetlo, čo vysvetľuje svetlé oblasti kráteru.
Podľa astronómov sa onen kráter vytvoril pred miliónmi rokov po zásahu meteoru a vytvoril trhliny vedúce až do nádrže hlboko v štruktúre telesa Ceres. To umožňuje, aby sa slané tekutiny dostávali na povrch.
Ceres je prvým objaveným a súčasne svojím rovníkovým priemerom 975 km najväčším objektom obiehajúcim medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásu planétok. Prvé polstoročie po objave v roku 1801 bol považovaný za planétu, neskôr za planétku. Na základe rezolúcie zasadnutia Medzinárodnej astronomickej únie v auguste 2006 v Prahe, ktorá definovala pojem planéta, bol zaradený do novej kategórie telies Slnečnej sústavy, medzi tzv. trpasličie planéty.