Žijeme v počítačovej simulácii? Niektorí vedci to pripúšťajú

Myšlienka, že realita je len počítačová ilúzia, súbor jednotiek a núl, je pre väčšinu ľudí až priveľmi pritiahnutá za vlasy. Existujú však vedci a filozofi, ktorí si myslia, že otázka, či naozaj nie sme len súčasťou počítačovej simulácie, má zmysel, treba si ju položiť – a najmä hľadať na ňu odpoveď – s plnou vážnosťou. A ďalší si myslia, že ak aj v matrixe nežijeme, tak určite je našou budúcnosťou

, 21.05.2022 06:00
virtuálna realita, IT, digitálne zručnosti,... Foto:
Teória, že náš svet môže byť len počítačovou simuláciou možno nie je tak "pritiahnutá za vlasy", ako by sa mohlo zdať.
debata (2)

Myšlienka, že žijeme v „matrixe“ sa najprv objavila vo vedecko-fantastickej literatúre. A to už desiatky rokov predtým, než ju v rokoch 1999 až 2003 preslávila legendárna „matrixová“ filmová trilógia (Matrix, Matrix Reloaded a Matrix Revolutions), ku ktorej v minulom roku pribudlo ešte jedno, už nie celkom vydarené, pokračovanie pod názvom Matrix Resurrections. V niekoľkých svojich dielach sa s touto myšlienkou v rozličnej forme pohrávali napríklad slávny spisovateľ Philip Dick, zakladateľ kyberpunku William Gibson, šesťnásobný držiteľ „sci-fi Oscara“, teda ceny Hugo, americký spisovateľ Ben Bova, ale aj u nás veľmi dobre známy poľský autor Stanislaw Lem.

Experimentálne svety

Možno niekoho prekvapí, že ani vedci predstavu, že žijeme v počítačovej simulácii, celkom jednoznačne neodmietajú ako nezmyselnú. Napríklad pred necelými dvomi rokmi opäť debatu na túto tému rozvírila kniha Rizwana Virka, počítačového vedca z inštitútu MIT, nazvaná The Simulation Hypothesis.

Jeden z jej základných argumentov je založený na myšlienke iného známeho fyzika, respektíve kvantového vedca – Johna Wheelera – že „bytie je z bitov“ (it from bit), teda že základom vesmíru nie je energia ani hmota, ale informácia, pričom každá subatomárna častica predstavuje jeden bit, základnú informačnú jednotku. „V podstate môžeme 3D vytlačiť akýkoľvek objekt a gény sú len dáta,“ hovorí Virk, odvolávajúc sa na Wheelera.

K zástancom teórie "virtuálneho... Foto: SHUTTERSTOCK
Rizwan Virk K zástancom teórie "virtuálneho vesmíru" patrí aj počítačový vedec Rizwan Virk. toto sú jeho najnovšie knihy.

Dokonca aj známy miliardár Elon Musk, zakladateľ automobilky Tesla a privátnej vesmírnej spoločnosti SpaceX, pripustil, že na myšlienke, že žijeme v Matrixe, môže niečo byť. Podľa neho by to bol dokonca jeden z najlepších možných scenárov, pretože ak by sme žili v základnej realite, tak naša civilizácia má len veľmi malú šancu prežiť najbližšie stovky rokov. Musk sa domnieva, že možno očakávať, že postupne, ako bude narastať výkon počítačov, budeme obmedzovať svoje aktivity v reálnom svete a čoraz viac sa presúvať do virtuálnych umelo vytvorených realít. Virtuálna realita je podľa Muska a mnohých ďalších jednou z možných ciest, ako prežiť vo svete, v ktorom je „základná realita“ čoraz viac zdevastovaná.

Podobný názor majú aj niektorí futurológovia. Tí tvrdia, že s problémom samozničenia sa stretli aj iné vyspelé civilizácie, ktoré vznikli pred našou. A tie – ak chceli prežiť – museli čo najlepšie predvídať svoju vlastnú budúcnosť. A preto vytvorili množstvo umelých virtuálnych svetov, v ktorých skúmajú rôzne smery a vetvy vývoja s cieľom identifikovať nebezpečné trendy, vedúce k zničeniu „experimentálnych civilizácií“ a zabezpečiť tak trvanie tej vlastnej. A jednou z tých umelých môžeme byť aj my.

Posthumánna existencia

<A> Ďalšia skupina vedcov a filozofov sa domnieva, že prirodzený vývoj smeruje k tomu, že postupne sa znižuje význam našej biologickej existencie a ľudské vedomie sa začne od svojho biologického základu oslobodzovať. V našich končinách patril k propagátorom tejto myšlienky napríklad známy filozof Egon Bondy, ktorý prednášal na pražskej Karlovej univerzite a aj v Bratislave na Univerzite Komenského.

Amazon, Echo Dot, hlasová asistentka Čítajte viac Hlasová asistentka Alexa vyzvala desaťročné dievča, aby strčilo mincu do zásuvky

Podľa neho má civilizácia niekoľko vývojových štádií. Prvým je biosféra, v ktorej dominuje život na biologickom základe. Tá sa vyvinie do technosféry, v ktorej bude biologická zložka postupne strácať svoj význam a bude nahradzovaná anorganickou (strojmi). Tretím štádiom je podľa Bondyho noosféra. V nej bude minimalizovaný význam fyzickej existencie ako takej, individualita mysliacich bytostí bude určená výhradne ich vedomím, pričom je podľa neho pravdepodobné, že postupne bude strácať význam aj individualita samotná a jednotlivé vedomia sa budú spájať do jedného celku.

Vyzerá to, minimálne v podaní Bondyho, ako názor až priveľmi pritiahnutý za vlasy. No už dnes sú bežné kardiostimulátory, defibrilátory, voperované priamo na srdce, načúvacie strojčeky, umelé zubné implantáty a objavujú sa experimentálne rôzne umelé robotické protézy a bionické oči. Zároveň vznikajú umelé kĺby, tlačené na 3D tlačiarňach, a syntetická koža, ktorá sa bude dať použiť pri popáleninách.

Iní vedci pracujú na mechanickom rozširovaní možností ľudského tela. Napríklad vyvíjajú robotické odevy – exoskeletony, umožňujúce pohybovať sa ľuďom, ktorí to pomocou vlastných svalov nedokážu. To všetko naznačuje, že vývoj sa možno naozaj uberá smerom, v ktorom budú ľudské telá čoraz viac prepojené s rôznymi strojmi.

Problematický genofond

Navyše si treba uvedomiť – a to je názor, ktorý vedci vyslovujú veľmi opatrne – že čoraz pokročilejšia medicína umožňuje prežiť aj ľuďom, ktorí by v minulosti zomreli na rôzne defekty alebo dedičné choroby. Tým sa však v priebehu času oslabuje ľudský genofond. Inak povedané – postupne budú naše telá čoraz náchylnejšie na rôzne choroby a mutácie, ktoré bude, samozrejme, treba odstraňovať. A preto bude musieť byť poškodená biologická zložka čoraz častejšie nahradzovaná pomocou hi-tech riešení. A tie budú pravdepodobne kombináciou robotických a genetických úprav.

Ľudia sa s veľkou mierou pravdepodobnosti naozaj budú už v dohľadnej budúcnosti postupne stávať kyborgami, pričom čoraz väčšia časť ich tiel a zmyslov bude umelo zlepšená.

vesna holograficka bankarka Čítajte viac Vesna je prvá holografická bankárka. Privíta vás v slovenskej banke

Aby takéto technológie bezchybne fungovali, bude treba zabezpečiť, aby čo najlepšie spolupracovali s mozgom, takže bude nevyhnutné vytvárať čoraz pokročilejšie rozhrania človek-stroj. Inak povedané – vedci sa budú snažiť čoraz lepšie preniesť naše vedomie do strojov, čím by sme sa postupne oslobodzovali od závislosti od čoraz zraniteľnejších biologických tiel. A odtiaľ je už naozaj iba krôčik k postupnému prechodu od existencie vo fyzickom svete k životu vo virtuálnom. A netreba zabúdať ani na ďalší aspekt – čím menej bude náš život závisieť od fyzického tela, tým dlhšie budeme môcť žiť.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Matrix #sci-fi #virtuálna realita #virtuálny svet #počítačová simulácia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy