Semienka žeruchy vedci zasadili do malých vzoriek mesačného prachu odobraných počas misií Apollo v rokoch 1969 až 1972. K ich veľkému úžasu semienka vyklíčili do dvoch dní.
„Nemôžem ani popísať, akí sme boli prekvapení,“ povedala Anna-Lisa Paulová z Floridskej univerzity, ktorá je spoluautorkou článku o spomínaných zisteniach.
Rastliny v mesačnej pôde a v kontrolných vzorkách podľa nej vyzerali do šiesteho dňa zhruba rovnako. Potom sa objavili rozdiely. Rastliny pestované v mesačnej pôde začali vykazovať stres, vyvíjali sa pomalšie a skončili zakrpatené. Aj tak ale podľa vedcov ide o prielom, ktorý má aj „pozemské“ dôsledky.
„Tento výskum má zásadný význam pre dlhodobé ciele NASA v oblasti ľudského prieskumu, pretože budeme musieť využiť zdroje nájdené na Mesiaci a Marse na vývoj zdrojov potravy pre budúcich astronautov žijúcich a pracujúcich v hlbokom vesmíre,“ uviedol šéf amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Bill Nelson. Doplnil, že výskum má význam aj pre Zem, pretože môže prispieť k poľnohospodárskym inováciám, ktoré pomôžu pestovať rastliny v ťažkých podmienkach.
Čítajte aj Endeavour bol najmladší stroj americkej flotily raketoplánovJeden z problémov, ktorým výskumníci čelia, je nedostatok mesačnej pôdy pre podobné experimenty. Počas trojročného obdobia od roku 1969 priviezli astronauti NASA z mesačného povrchu 382 kilogramov mesačných hornín, kamienkov, piesku a prachu. Tím vedcov z Floridskej univerzity dostal na experiment iba gram mesačnej pôdy na rastlinu.
NASA plánuje dostať ľudí na Mesiac v roku 2025. Naposledy tam astronauti boli v roku 1972 v rámci programu Apollo.