Raketové motory nakoniec po odkladoch a technických ťažkostiach spustili o 7:47 SEČ a vyniesli nosnú raketu Space Launch System (SLS) dlhú 98 metrov s modulom Orion nad floridským mysom Canaveral na obežnú dráhu.
Modul, ktorého posádku tvoria testovacie figuríny, má v nasledujúcich 25 dňoch obletieť Mesiac a vrátiť sa späť na Zem. Modul by mal doraziť k Mesiacu do pondelka. Testovací let stál 4,1 miliardy dolárov.
„Orion je teraz na obežnej dráhe Zeme,“ zaznelo krátko pred 8:00 SEČ v živom vysielaní štartu. Predtým sa od trojmetrového modulu oddelili raketové motory a následne aj centrálny stupeň a rozvinuli sa solárne panely. Približne 90 minút po štarte (9:14 SEČ) začala fáza, počas ktorej bude modul vyslaný smerom k Mesiacu.
Odpočítavanie misie Artemis I v stredu vyvrcholilo za burácania štyroch hlavných motorov rakety RS-25 a jej dvoch pomocných rakiet na tuhé palivo, ktoré vyslali kozmickú loď zo štartovacej rampy 39B k oblohe a rozžiarili nočnú oblohu nad atlantickým pobrežím Floridy. Nesmierny ťah potrebný na vynesenie takmer stometrovej a 70-tonovej rakety otriasol Kennedyho vesmírnym strediskom.
„Na tomto okamihu ste tvrdo pracovali ako tím. Toto je vaša chvíľa,“ povedala krátko po štarte riadiacemu stredisku Charlie Blackwellová-Thompsonová, zodpovedná za štart misie Artemis. "Zaslúžili ste si svoje miesto v histórii. Ste súčasťou niečoho prvého. To sa nestáva často, možno raz za kariéru. Ale my všetci sme súčasťou niečoho neuveriteľne výnimočného. Prvého štartu Artemis. Prvého kroku v návrate našej krajiny na Mesiac a ďalej na Mars, " uviedla podľa agentúry AP.
S raketou sa na myse Canaveral rozlúčili jasotom aj zástupy divákov, ktorí sa na historickú udalosť prišli pozrieť aj napriek skorej rannej hodine. Dvojhodinové okno príležitosti pre štart sa totiž na Floride otvorilo o 1:04 (7:04 SEČ). NASA očakávala, že sa pri Kennedyho vesmírnom stredisku zíde okolo 15-tisíc ľudí. Ďalšie tisíce nadšencov lemovali pláže a príjazdové cesty za bránami strediska a davy ľudí privítali ďalšie zariadenia NASA v Houstone v Texase a Huntsville v Alabame.
Pokiaľ všetko pôjde podľa plánu, Orion 11. decembra dopadne do Tichého oceánu pri pobreží kalifornského mesta San Diego. Modul pri misii dosiahne vzdialenosť 450-tisíc kilometrov od Zeme a 40-tisíc kilometrov od odvrátenej strany Mesiaca. V prípade úspechu to bude najďalej, kam kedy vesmírna loď navrhnutá pre ľudskú posádku doletela.
Tímy technikov v NASA sa na štart pripravovali vyše dve mesiace, počas ktorých sa stretávali s technickými ťažkosťami, dvoma hurikánmi a dvoma presunmi rakety z hangáru na štartovaciu rampu. Dva predchádzajúce pokusy o štart, 29. augusta a 3. septembra, boli prerušené kvôli netesniacemu palivovému potrubiu a ďalším technickým problémom. Zhruba 40-minútové zdržanie kvôli netesniacemu ventilu a strate signálu z radarového stanovišťa riešili technici aj v deň úspešného štartu.
Cieľom zahájenej testovacej misie Artemis I je plne vyskúšať všetko od rakety a modulu cez fungovanie riadiaceho strediska na Zemi po dopady na budúcu posádku. NASA však chce zariadenie dostať až na jeho limity, aby odhalila problémy skôr, ako do modulu posadí živých astronautov. Figuríny majú na sebe senzory, ktoré by mali merať vibrácie, zrýchlenie alebo vesmírnu radiáciu.
Vyskúša si tiež vylovenie modulu po dopade do oceánu. Celý program Artemis potom okrem návratu astronautov na Mesiac cieli na založenie dlhodobej lunárnej kolónie ako odrazového mostíka pre ešte ambicióznejšie budúce lety na Mars.
Vesmírna agentúra chce v rámci nasledujúceho letu v roku 2024 vyslať na obežnú dráhu Mesiaca štvoricu astronautov a v roku 2025 pristáť s ľudskou posádkou na povrchu Mesiaca.