Vedci predpokladajú, že tento kaňon miestami hlboký až osemsto metrov hrá dôležitú úlohu pri odvádzaní roztopeného subglaciálneho ľadu do mora. Zároveň je tento objav dôkazom, že Zem nemáme až tak dokonale zmapovanú, ako by sa čakalo.
„Je pozoruhodné nájsť niečo podobné, keď si množstvo ľudí myslí, že povrch Zeme je už dokonale zmapovaný,“ uviedol Jonathan Bamber, jeden z výskumníkov, ktorí povrch ostrova patriaceho Dánsku mapovali pomocou radaru schopného preniknúť cez hrubú vrstvu ľadu. „Náš výskum ukázal, že ešte stále je čo objavovať,“ dodal Bamber v štúdii publikovanej v žurnále Science.
Kaňon leží v strednom a severnom Grónsku a je dlhý 750 kilometrov. V niektorých úsekoch sa podobá na Grand Canyonu v Arizone, ten je však vo svojom najhlbšom mieste dvakrát taký hlboký.
Vedci predpokladajú, že ešte pred vznikom ľadovcovej pokrývky pred najmenej štyrmi miliónmi rokov sa v kaňone nachádzal obrovský riečny systém odvádzajúci vodu z ostrova. Prítomnosť kaňonu podľa vedcov vysvetľuje, prečo v grónskom ľadovci na rozdiel od iných arktických oblastí nie sú žiadne jazerá.