Toto zistenie publikované v magazíne Nature podľa dánskych výskumníkov kladie nové otázky o evolúcii prvých foriem života na našej planéte.
Vedci z Kodanskej univerzity skúmali chemické zloženie tri miliardy rokov starých skál odkrytých v Južnej Afrike. Sú považované za najstaršie na Zemi a geológovia v nich našli nízke koncentrácie atmosférického kyslíka. Podľa predchádzajúcich štúdií sa kyslík v atmosfére Zeme objavil len pred 2,3 miliardy rokov počas dynamického obdobia, ktoré sa nazýva aj kyslíková kríza alebo kyslíková katastrofa.
„Vedeli sme, že produkcia kyslíka fotosyntézou viedla k okysličeniu atmosféry a evolúcii aeróbnych foriem života,“ uviedol Sean Crowe z Univerzity v Britskej Kolumbii, ktorý na výskume spolupracoval. „Naša štúdia však naznačuje, že tento proces sa začal oveľa skôr a podporuje hypotézy, že fotosyntéza je podstatne staršia,“ pokračuje Crowe.
Po sformovaní Zeme sa v atmosfére Zeme nenachádzal žiadny kyslík niekoľko sto miliónov rokov. V súčasnosti podiel kyslíka v atmosfére dosahuje 20 percent, a to najmä vďaka fotosyntetickým baktériám, rastlinám a stromom, ktoré spotrebúvajú oxid uhličitý a produkujú kyslík. Práve baktérie položili základy pre vznik organizmov, ktoré dýchali kyslík a umožnili im ďalej sa vyvíjať a nakoniec zabývať sa po celej planéte.
„Naše zistenia naznačujú, že geologickým a biologickým procesom trvalo veľmi dlho, kým vytvorili atmosféru bohatú na kyslík, ktorú si teraz užívame,“ uviedol ďalší spoluautor štúdie Lasse Døssing z Kodanskej unvierzity.