Tvrdia to izraelskí a nemeckí archeológovia, ktorí sa na zánik faraónskeho Egypta, mykénského Grécka a Kréty, Ugaritu v Sýrii a mestských štátov v Kanaáne pozreli z hľadiska vtedajších klimatických zmien.
Vedci k tomuto zisteniu došli po trojročnom štúdiu, o ktorom tento týždeň informovali v odbornom časopise telavivskej univerzity Journal of the Institute of Archaeology. Autori tvrdia, že na konci doby bronzovej panovalo dlhé obdobie sucha, to vyvolalo medzi národmi východného Stredomoria hlad a masovú migráciu. Prišli na to výskumom vrstiev sedimentov, uložených pod Galilejským jazerom. Vyzdvihli z jeho dna 18-metrové pruhy horniny a z usadenín potom vypreparovali skamenené zrniečka peľu.
„Peľ patrí k najtrvanlivejším organickým materiálom v prírode,“ povedala Dafna Langgutová, ktorej špecializáciou je práve výskum peľu. „Peľ do jazera navial vietor. Usadil sa na dne jazera a v podvodných sedimentoch. Každý rok pribudla ďalšia vrstva, čím sa vytvorilo prostredie bez kyslíka, v ňom sa peľové zrná uchovali. My z nich dnes dokážeme vyčítať, aká vegetácia bola v okolí jazera a v akých klimatických podmienkach rástla.“
S pomocou metódy rádioaktívneho izotopu uhlíka sa zistilo, že medzi rokmi 1250 až 1100 pred naším letopočtom oblasť zasiahlo niekoľko období veľkého sucha. K podobným výsledkom sa došlo pri skúmaní sedimentov odobratých zo západného brehu Mŕtveho mora.
Profesor Israel Finkelstein z telavivskej univerzity tvrdí, že v porovnaní s podobnými štúdiami sa v tomto prípade pracovalo so vzorkami sedimentov pochádzajúcich z obdobia idúcich rýchlo za sebou – približne po 40 rokoch. Normálne sa v takej ďalekej minulosti vzorky pri výskume väčšinou radia za sebou po stovke rokov. Finkelstein povedal, že obdobie mimoriadneho sucha trvalo 150 rokov a že pri použití bežnej metodiky by mohli ľahko uniknúť.
Za teóriu zachytenou v novej štúdii svedčia aj fakty známe o ríšach z konca doby bronzovej. Mnohé mestá vo východnom Stredomorí vtedy zničili požiare. Mimoriadne sucho a hlad zachytávajú tiež niektoré dokumenty z tej doby. Vie sa napríklad, že následky sucha postihli ríšu Chetitov v Anatólii alebo Afek v dnešnom severnom Izraeli
Okrem dlhodobého sucha oblasť postihlo aj niekoľko období chladu, ktoré zničili úrodu. Veľký počet ľudí sa vtedy vydalo kočovať a sťahovali sa za plodinami južne od týchto oblastí. Vznikli tak podmienky pre vznik budúceho izraelského kráľovstva a ďalších politických celkov.