Štúdia publikovaná v aktuálnom vydaní časopisu Proceedings americkej akadémie vied porovnáva úroveň oceánov za 35-tisíc rokov od poslednej ľadovej doby. Zo skúmaného obdobia predstavovalo posledných 6 000 rokov relatívne nemennú úroveň hladiny oceánu až do druhej polovice 19. storočia. posledných zhruba 150 rokov však prinieslo dramatickú zmenu, keď začala hladina stúpať.
„Myslím si, že sa to deje jasne v dôsledku rastúcich teplôt,“ uviedol hlavný autor štúdie, austrálsky vedec Kurt Lambeck. Otepľovanie Zeme pôsobí na oceán dvoma spôsobmi – jedným je takzvaná teplotná rozťažnosť, čiže nárast objemu vody s rastúcou teplotou, druhým potom topenie ľadovcov zásobujúce oceány ďalšou vodou.
Vedci k záveru jednej z najprepracovanejších štúdií na túto tému dospeli na základe dvoch desiatok rokov trvajúceho zberu a analýzy sedimentov na niekoľkých miestach sveta od Británie po Seychely. Rast hladiny sa podľa nich významne zrýchlil v posledných dvoch desaťročiach. Kým v priebehu väčšiny 20. storočia predstavoval 1,7 milimetra za rok, medzi rokmi 1993 a 2010 to bolo už 3,2 milimetra.
Pentagon začiatkom týždňa zverejnil správu konštatujúcu, že klimatické zmeny predstavujú bezprostrednú hrozbu pre bezpečnosť Spojených štátov. Americká armáda sa podľa nej začne prispôsobovať rastúcim hladinám morí, rozšírenejším obdobiam sucha či prudším úderom búrok. „Úbytok ľadovcov vytvorí tlak na zdroje vody na niektorých miestach našej pologule. Devastácie spôsobené hurikánmi môžu zasiať semeno nestability. Sucho a nedostatočná úroda môžu zanechať milióny ľudí bez prostriedkov na živobytie a rozpútať vlnu masovej migrácie,“ vyhlásil americký minister obrany Chuck Hagel.
Americké úrady hovoria o bezpečnostných hrozbách v súvislosti so zmenou klímy už dlhší čas. Za bezprostredné ohrozenie vyžadujúce okamžitú reakciu však Pentagon podľa denníka New York Times označil meniace sa podnebie vôbec prvýkrát. A zatiaľ čo doteraz riešila armáda USA najmä možné následky rastu hladiny oceánov na svoje námorné základne a podobné témy, podľa novej správy zahrnie klimatické riziko do svojej stratégie, napríklad pri riešení potenciálnych hladomorov v Afrike.