„Hrúbka ľadu sledovaných ľadovcov sa teraz každým rokom zmenšuje o pol až jeden meter. To je dvakrát až trikrát viac, ako bol priemer v dvadsiatom storočí,“ povedal autor štúdie Michael Zemp v časopise Journal of glaciology. Ľadovce v rôznych častiach sveta sú vraj natoľko silne vyvedené z rovnováhy, že by ľad strácali aj bez postupujúcej zmeny klímy.
Obzvlášť postihnutá je napríklad oblasť Álp. Ľadovec Aletschgletscher vo švajčiarskych Alpách podľa Zempa už ustúpil o niekoľko kilometrov a výrazne sa zmenšil aj ľadovec Morteratschgletscher. Príkladom masívneho úbytku ľadu sú aj aljašské ľadovce Gulkana a Lemon Creek.
Hlavnou príčinou topenia sa ľadovcov sú stúpajúce teploty, uvádza Zemp. Ale nezmenšujú sa všetky ľadovce, niektoré dokonca rastú. Tento jav je však regionálny a časovo obmedzený, konštatujú autori štúdie. Navyše tieto ľadovce nedosiahli masu z obdobia malej ľadovej doby medzi 16. a 19. storočím. Štúdia vychádza z registra ľadovcov, ktorý už viac ako sto rokov zhromažďuje údaje z celého sveta. K dispozícii má teraz 47-tisíc informácií o 2300 ľadovcoch a niektoré dáta pochádzajú už zo 16. storočia. Informácie sa získavajú pozorovaním na zemi, zo vzduchu a tiež z vesmíru. Sieť registra siaha do 36 krajín a pracujú pre ňu tisíce pozorovateľov.