Štúdia, ktorú viedol Matthew Savoca z Kalifornskej univerzity, zistila, že plávajúci plastový odpad akumuluje riasy a vydáva pach veľmi podobný krillu, ktorým sa živí mnoho morských vtákov. To by mohlo vysvetliť, prečo niektoré druhy, ako napríklad albatrosy a fulmary ľadové, ktoré sa pri love spoliehajú predovšetkým na svoj čuch, sú značne náchylné k prehltnutiu kúskov plastu. „Zvieratá zvyčajne majú dôvod pre rozhodnutia, ktoré robia. Ak chceme skutočne zistiť, prečo zvieratá v oceáne nepohrdnú vo svojom jedálničku ani plastmi, musíme premýšľať o tom, ako nachádzajú potravu,“ povedal Savoca.
Rozsah znečistenia plastmi sa na celom svete stále zvyšuje. Jedna zo štúdií zverejnených v minulom roku odhadla, že ročne sa do oceánu dostane asi osem miliónov ton plastov, čo je dosť na pokrytie každého decimetra všetkých pobreží na svete.
Je známe, že vtáky a ďalšie morské tvory vrátane korytnačiek a rýb prehĺtajú plasty. To môže viesť k poškodeniu ich vnútorných orgánov, spôsobiť nepriechodnosť čriev alebo hromadenie chemických látok v ich tkanivách. Predchádzajúce štúdie odhalili, že niektoré vtáky kŕmia kúskami plastu aj svoje mláďatá, pretože si umelú hmotu pravdepodobne pletú s potravou.
Aby vedci zistili, čo vtáky k plastovým odpadom priťahuje, vzali koráliky vyrobené z troch najbežnejších druhov plastu – dvoch hustotou odlišných typov polyetylénu a z polypropylénu. Koráliky zašili do sieťových vreciek a priviazali k bójkam, aby zabránili ich prehltnutiu voľne žijúcimi živočíchmi, a potom ich vypustili do oceánu v zálivoch Monterey a Bodega pri kalifornskom pobreží.
O tri týždne neskôr vedci koráliky vylovili a ich zápach analyzovali na Kalifornskej univerzite, ako aj v Ústave pre vedecký výskum vína a potravín, kde vedci obvykle skúmajú chemické pozadie rôznych vôní a chutí vína. Výsledky ukázali, že plasty vylučujú zlúčeninu síry dimetylsulfid (DMS), ktorá sa spája s riasami, ktoré plávajúce plasty pokryjú. Ten istý tím už skôr zistil, že práve DMS je chemikália, ktorá pre niektoré druhy morských vtákov predstavuje spúšťací impulz k hľadaniu krillu. Je teda niečím, ako vtáčia verzia zvonenia zvolávajúceho stravníkov na večeru. A plasty tento spúšťací signál imitujú.
V ďalšej časti svojej vedeckej analýzy došli autori štúdie k záveru, že morské vtáky ako spomínané albatrosy a fulmary, ktoré využívajú pach DMS, aby našli potravu, s takmer šesťkrát vyššou pravdepodobnosťou prehltnú plasty ako ostatné vtáky