V súčasnosti sú však brehy najväčšieho juhoamerického jazera pokryté mŕtvymi žabami, vyhodenými plechovkami od farieb a taškami plnými rozmáčených odpadkov.
Avšak v samotnej vode číhajú menej viditeľné druhy nebezpečenstva – toxické množstvo olova a ortuti. Neustále zhoršovanie stavu tejto turistami vyhľadávanej destinácie, kam ročne zavíta nad 400-tisíc návštevníkov, spôsobilo nárast zdravotných problémov u 1,3 milióna obyvateľov, ktorí žijú v okolí znečistených brehov jazera Titicaca.
Z dvoch desiatok okolitých miest do jazera vyteká nespracovaný odpad a nelegálne zlaté bane ležiace vysoko v Andách ročne vypustia do rieky ústiacej v jazere až 15 ton ortuti.
„Keby mohli žaby hovoriť, povedali by: ‚Toto nás zabíja‘,“ hovorí Maruja Inquillaová, miestna ekologická aktivistka, ktorá pred časom prišla do domu miestneho guvernéra s plastovými vrecúškami naplnenými stovkami uhynutých žiab na protest proti ničeniu jazera.
V januári 2016 podpísali vlády Peru a Bolívie dohodu o riešení problému znečisťovania jazera, v ktorej sľúbili, že na zlepšenie stavu vynaložia pol miliardy dolárov. Avšak detaily toho, ako chcú postupovať, boli len hmlisté.
O rok neskôr sľúbil nový peruánsky prezident Pedro Pablo Kuczynski vybudovať okolo jazera desať čističiek za zhruba 437 miliónov dolárov, „aby najkrajšie jazero na svete bolo tiež najčistejším“.
Avšak rovnako ako v prípade minuloročnej dohody sú aj teraz podrobnosti okolo financovania čističiek nejasné a zdá sa, že aj tento sľub zostane nenaplnený – rovnako ako všetky sľuby politikov za posledné dve desaťročia.