Preto aj úspešnosť pokusov o navrátenie týchto mäsožravcov na ich pôvodné územia závisí najmä od ochoty a tolerancie miestnych obyvateľov. Podľa ekológov je však prítomnosť predátorov v konečnom dôsledku prospešná pre všetkých.
Skúmaniu rozlohy územia mäsožravcov sa venujú Christopher Wolf a William Ripple z Oregonskej štátnej univerzity. Výsledky výskumu publikovali v žurnále Royal Society Open Science.
Zmapovali súčasnú rozlohu územia 25 veľkých mäsožravcov, pričom použili dáta od Medzinárodnej únie pre ochranu prírody a ňou vedeného tzv. červeného zoznamu. Tieto dáta porovnali s historickými mapami, z ktorých niektoré boli staré až 500 rokov. Takto zistili, že predátory prichádzajú o územia vo všetkých kútoch sveta. „Z 25 veľkých mäsožravcov až 60 percent (15 druhov) prišlo o viac ako polovicu územia,“ uviedol Wolf. „To znamená, že vedecky podporený návrat veľkých mäsožravcov do lokalít, o ktoré prišli, je vitálny pre ich ochranu, ako aj pre ich dôležitý ekologický efekt,“ dodal.
Wolf zároveň zdôraznil, že pred opätovnou introdukciou na bývalé územia je najdôležitejšie získať si náklonnosť ľudí. Podľa neho je to kľúčový faktor úspechu akéhokoľvek programu na ochranu veľkých mäsožravcov. Preto je najvhodnejšie predátory navracať do oblastí, kde žije čo najmenej ľudí, chová sa málo dobytka a kde neprebieha prudké rozširovanie rozlohy fariem.
„Posilnenie ľudskej tolerancie voči veľkým mäsožravcov je najlepší spôsob, ako ich zachrániť pred vyhynutím,“ povedal Ripple. „Dôležité je rozširovanie veľkých, nerozkúskovaných chránených území.“ Ak by sa to podarilo dosiahnuť, mäsožravce by sa na svoje bývalé územia vrátili aj bez pomoci človeka. To sa sčasti podarilo v Európe, kde rozloha pre život vlkov a rysov sa zmenšila najmenej zo všetkých sledovaných druhov. Darí sa aj dingovi alebo hyenám, čo sa však už nedá povedať o tigroch a levoch.