Tento objav, ktorý vedci predstavili na nedávnom stretnutí Spoločnosti pre paleontológiu cicavcov v kanadskom Calgary, vyvolal medzi odborníkmi značné nadšenie, pretože spoločné hniezdenie či spanie v skupinách uprednostňuje množstvo moderných živočíšnych druhov vrátane vrán či netopierov. Nový objav ukazuje, že už v polovici jurského obdobia dinosaury predvádzali toto spoločenské správanie. A na rozdiel od predstavy samotárov, neznášanlivých a ťažkopádnych zvierat, ako boli vykresľované v minulosti, nové dôkazy naznačujú, že sa správali prekvapujúco sofistikovaným spôsobom.
„Táto trojica mala veľmi úzke puto,“ povedal Greg Funston z Albertskej univerzity. „V čase svojej smrti žili spoločne.“ Dinosaury objavené v spoločnom hniezde doteraz neboli pomenované, ale podľa zistení vedcov mali na hlave vyklenuté hrebene, chodili na dvoch končatinách a vyzerali ako veľké nelietavé vtáky.
„Ide o úžasný objav, pretože ukazuje, že išlo o zvieratá žijúce spoločne v kŕdľoch ako súčasné vtáky,“ povedal Stephen Brusatte z Edinburskej univerzity. „Pravdepodobne mali perie, aj keď nedokázali lietať. A nepochybne išlo o spoločenské tvory.“
Vedci už zistili, že vtáky sa vyvinuli zo skupiny dinosaurov, do ktorej patrili aj velociraptory – smrtiaci zabijaci z Jurského parku. „Navyše sa ukázalo, že dinosaury boli teplokrvné na rozdiel od studenokrvných plazov,“ uviedol profesor Mike Benton z Bristolskej univerzity. „Takisto mali perie. Nie preto, aby im pomáhalo lietať, ale aby ich udržiavalo v teple a aby sa ním mohli navzájom predvádzať. Toto v súčasnosti môžeme pozorovať napríklad pri pávích samčekoch, ktorých chvost signalizuje potenciálnej partnerke biologickú kondíciu a fyzickú zdatnosť. Až neskôr v histórii Zeme začalo perie slúžiť ako pomôcka na lietanie vtákov,“ dodal Benton.
Nový výskum tiež odhalil, že niektoré dinosaury mali na svojom perí prúžky, iné škvrny a niektoré mali hrebene. Vzory na perí podľa vedcov hrali úlohu pri vyznačovaní svojho územia, zastrašovaní súperov a lákaní partneriek.
Trojica dinosaurov objavených v jednom hniezde teda podľa Funston a jeho tímu s najväčšou pravdepodobnosťou žila v skupine, ktorá spoločne hľadala potravu, a samce svojimi hrebeňmi lákali samičky a zastrašovali rivalov. „V skupine by mali výhodu v podobe vyššej úspešnosti pri zbere potravy, zníženia hrozby od predátorov a vyššej šance na párenie,“ dodal Funston.