Anestetiká fungujú aj na rastliny

Medzinárodný tím vedcov preukázal účinok anestetík na rastliny, čo urýchli testovanie tlmiacich látok. Pod vplyvom anestetík používaných na ľudí či zvieratá prestali rastliny vnímať okolie.

03.01.2018 14:00
debata

„Tím vedcov zo štyroch krajín, v ktorom bol zastúpený aj olomoucký biofyzik Andrej Pavlovič, látky skúšal na druhoch, ktoré vykazujú pohyb – trebárs na popínavom hrachu či mäsožravých rastlinách,“ oznámili zástupcovia Univerzity Palackého.

Štúdia otvorila do budúcnosti možnosť pre rýchle testovanie anestetických účinkov látok. Do výskumu sa zapojili vedci z Japonska, Nemecka, Talianska a Česka. „Testovali sme niekoľko typov anestetík s rôznou chemickou štruktúrou a zistili sme, že anestetiká majú na rastliny podobný efekt ako na živočíchy či ľudí. Pod ich vplyvom rastlina de facto prestáva vnímať svoje okolie, tieto zmeny však nie sú nevratné. Naopak, odznejú len čo sa anestetikum odstráni,“ uviedol Pavlovič, ktorý bol jediným českým zástupcom v tíme. Pôsobí v Centre regiónu Haná pre biotechnologický a poľnohospodársky výskum v Olomouci.

Vedci testovali lieky proti bolesti napríklad... Foto: Wikimedia
arábovka thalová Vedci testovali lieky proti bolesti napríklad na arábovke thalovej (na snímke) a aj na mäsožravých rastlinách.

Odborníci overovali účinky anestetík nielen na modelovej rastline arábovka thalova, ale napríklad aj na citlivkách, ktorých listy reagujú na dotyk, či na mäsožravých rastlinách, ktoré sa uzatvárajú pri chytaní koristi.

Podľa odborníka napríklad anestetiká zastavia pohyb rastlín. Pod ich vplyvom sa mäsožravka neuzatvára, citlivka nereaguje na dotyk a popínavé rastliny prestávajú hľadať objekt, o ktorý by sa opreli. Látky tiež zabraňujú klíčeniu semien a syntéze zeleného farbiva – chlorofylu. „Toto správanie je na prvý pohľad zvláštne, lebo vieme, že rastliny nemajú žiadnu nervovú sústavu, na ktorú by mohli anestetiká pôsobiť. Rastliny však generujú elektrické signály a práve na ne anestetiká účinkujú,“ vysvetlil Pavlovič. Rastlinu tak látky rovnako ako u živočíchy dočasne uspia a po odznení účinkov rastlina počas pár minút veľmi rýchlo ožíva a elektrická signalizácia začína opäť fungovať.

O tom, že anestetiká môžu mať podobné účinky na rastliny ako na živočíchy, sa vedelo. Nebolo však jasné, prečo to tak je. „My sme ukázali, že sa v rastline utlmia elektrické signály, takže ich nervová aktivita je uspatá. Práca tohto druhu zatiaľ neexistovala,“ dodal olomoucký vedec.

Doplnil, že zistenia jeho tímu by mohli mať praktické využitie. Rastliny by sa v budúcnosti mohli využiť na rýchle overenie anestetických účinkov rôznych látok. Štúdia sa už dostala aj do povedomia v zahraničí, minulý týždeň ju napríklad publikoval prestížny odborný časopis Annals of Botany.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #rastliny #anestetiká