Doteraz sa počítalo s 30 centimetrami. Hladina morí v dôsledku globálneho otepľovania každoročne stúpa a tento rast by mohol do roku 2100 dosiahnuť viac ako dvojnásobok doterajších odhadov. Na základe družicových meraní to v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences píše tím vedcov na čele so Stevom Neremom z Coloradskej univerzity v Boulderi.
Od roku 1993 sa hladina morí v priemere zvyšuje približne o tri milimetre za rok. Do konca tisícročia by sa však tempo rastu mohlo zvýšiť na desať milimetrov ročne.
Nerem pritom upozorňuje, že aj 65-centimetrový odhad je konzervatívny a celosvetová „potopa“ môže mať ešte vážnejšie dôsledky, keďže veľká časť obyvateľov žije v prímorských oblastiach a niektoré ostrovné štáty, ako sú Maldivy, zrejme do konca tohto storočia čaká evakuácia a postupný zánik súostrovia, ktoré je v súčasnosti populárnou turistickou destináciou.
Vo svojej piatej správe z roku 2014 predpovedala Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) globálne zvýšenie morskej hladiny do roku 2100 v rozpätí od 28 do 98 centimetrov. Tieto dve hodnoty predpokladajú nízke, respektíve vysoké emisie skleníkových plynov, ktoré spôsobia rôzne silné globálne otepľovanie. Neremov tím predpokladal, že trend z posledných 25 rokov bude pokračovať. Vzhľadom na veľké zmeny v ľadových vrstvách však očakáva ešte väčšie zmeny. Na svoje výpočty použil merania družice Topex/Poseidon, ktoré sa začali v auguste 1992, a pokračujú v nich tri satelity Jason.
Vedci zohľadnili rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú globálnu morskú hladinu, ako napríklad klimatický fenomén El Niňo v Pacifiku či kolísanie množstva vody na súši. Významná bola tiež erupcia filipínskej sopky Pinatubo v roku 1991. Po zvážení všetkých týchto faktorov vypočítali, že každoročné zrýchlenie nárastu globálnej morskej hladiny dosiahne 0,08 milimetra. Za nárast je na jednej strane zodpovedné topenie ľadovej pokrývky, na druhej strane skutočnosť, že voda pri zahriatí zväčšuje svoj objem.