Vedci varujú pred spustením dominového efektu otepľovania

07.08.2018 12:34
zem, teplomer, otepľovanie, klimatické zmeny
Ilustračné foto. Autor:

Cieľ pre maximálny nárast globálnych teplôt stanovený pred tromi rokmi v Paríži nemusí byť dostatočný pre stabilizáciu svetovej klímy. Dodržanie limitu okolo dvoch stupňov Celzia nad hodnotami z obdobia pred priemyselnou revolúciou by stále nemuselo zabrániť sledu procesov, ktorý by viedol k ďalšiemu otepľovaniu bez ohľadu na kroky medzinárodného spoločenstva.

Poprední klimatológovia v štúdii publikovanej v pondelok v Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) varujú, že spustenie rôznych navzájom sa podporujúcich procesov by viedlo k rastu teplotných priemerov o štyri až päť stupňov Celzia.

Vedci pôsobiaci v Nemecku, Dánsku, Švédsku a Austrálii sa v rámci svojho výskumu zaoberali desiatkou procesov, akými sú topenie permafrostu, úbytok metán hydrátu z oceánskeho dna, oslabovanie suchozemských a oceánskych rezervoárov uhlíka, úbytok ľadu na hladine arktických morí či v Antarktíde. Cieľom bolo nájsť prah teplotného nárastu, za ktorým by nezvratne prišlo ďalšie otepľovanie.

„Tieto rozdielové prvky môžu potenciálne fungovať ako rad dominových kociek. Akonáhle jednu zhodíte, posunie Zem smerom k ďalšej,“ vysvetlil jeden z autorov článku Johan Rockström, ktorý je popredným svetovým odborníkom na klimatické mechanizmy spätnej väzby otepľovania, čiže spôsobu, akým otepľovanie podporuje nové zdroje skleníkových plynov a znižuje schopnosť planéty absorbovať uhlík a odrážať teplo. Odhadovanú postupnosť javov v závislosti na raste teplotného priemeru planéty znázorňuje grafika britského denníka.

Cesta ku „skleníkovej Zemi“

Autori nového výskumu dospeli k záveru, že ani dodržanie záväzku ohľadom udržania teplotného rastu „výrazne pod“ dvoma stupňami Celzia stanoveného na parížskej konferencii by nemuselo zabrániť nástupu na ceste ku „skleníkovej Zemi“. Aktuálne sa globálne teplotné priemery pohybujú o stupeň nad predindustriálnymi hodnotami a rastú tempom 0,17 stupňa za desaťročie. Čerstvá štúdia zároveň zdôrazňuje, že závery nie sú nespochybniteľné.

„Dúfam, že sa pletieme, ale ako vedci máme povinnosť preskúmať, či je to reálne,“ povedal Rockström. Pred 50 rokmi by podľa neho podobný výskum bol zavrhnutý ako alarmistický, ale teraz „sú vedci veľmi znepokojení“. „Zastaviť pád celej rady dominových kociek môže byť veľmi zložité, ak nie nemožné. Niektoré miesta na Zemi sa stanú neobývateľné, ak sa ‚skleníková Zem‘ stane skutočnosťou,“ dodal riaditeľ výskumného ústavu Stockholm Resilience Centre.

Znižovať emisie skleníkových plynov nestačí

Rad prepojených mechanizmov globálneho otepľovania už podľa Rockströma funguje, avšak zatiaľ len s malým účinkom. Ako príklad uvádza jeho tím topenie grónskych ľadovcov, ktoré by narušilo Golfský prúd, čo by viedlo k zvýšeniu hladiny oceánu a hromadenie tepla v Južnom oceáne. To by zasa znamenalo rýchlejší topenie antarktických ľadovcov. Obavy z tohto scenára zvyšuje iné nedávne zistenia o Golfskom prúde, ktorý je podľa vedcov najslabší za posledných 1600 rokov.

Katherine Richardsonová z Kodanskej univerzity, ktorá sa na článku vydanom v PNAS tiež podieľala, uviedla, že odpoveďou na súčasnú situáciu nie je len znižovanie emisií skleníkových plynov. Medzi návrhmi sú zlepšená správa lesov a pôdy, ochrana biodiverzity a vývoj technológií na odstraňovanie oxidu uhličitého z atmosféry a jeho skladovanie pod zemou.

#skleníkové plyny #klimatológovia #globálne otepľovanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk