Foto: SAV
Základom objavov bol nový fosílny hmyz zozbieraný v Libanone, Mjanmarsku, Rusku, Mongolsku, USA, Kazachstane a v Brazílii.
„Ide o široký porovnávajúci materiál úplne nových skupín vodných švábov zo širokého časového obdobia spred 300, 270, 220, 151, 127, 115 a 98 miliónov rokov. Na štúdium súčasných ekvivalentov sme podnikli dve expedície do neporušených pralesov UNESCO rezervácie SUMACO v Ekvádore,“ povedal Peter Vršanský zo Slovenskej akadémie vied, ktorý výskumný tím vedie.
Objav poslúžil na globálnu analýzu všetkých vodných živočíchov. Opísané fosílie môže verejnosť pozorovať v múzeách v Bejrúte, Moskve, vo Washingtone, v Nakingu, Tokiu a Stuttgarte. Nesmierne vzácne vzorky sa podarilo umiestniť aj do Slovenského národného múzea v Bratislave. Predstavujú najlepšie zachované fosílie vôbec a ich súčasťou je aj jantár z čias dinosaurov.
Výsledky vyústili do približne 6 000 záznamov o evolúcii vodného hmyzu od karbónu podnes a preukázali, že hmyz nie je schopný z vody vyjsť na súš. „Takýto významný objav by sa nepodarilo zverejniť bez pomoci kolegov zo zahraničia. Na objave sa podieľali vedci z Česka, Ruska, Libanonu, Nemecka, Číny, Japonska a Ekvádoru. Článok korešpondoval Hemen Sendi, študent Prírodovedeckej Fakulty UK a na výskume sa podieľal aj Dr. Peter Barna,“ dodal Peter Vršanský.