Poklad v ryžových šupkách? Českí vedci z nich ťažia oxid kremičitý

15.02.2019 10:21
nelúpaná ryža, bezlepková diéta
Ilustračné foto. Autor:

Metódu, ako z ryžových šupiek získať prírodný oxid kremičitý, vyvinuli vedci z Technickej univerzity v Liberci (TUL).

Látku, ktorá sa používa v rôznych odvetviach priemyslu od potravinárstva až po výrobu automobilových pneumatík, dokážu získať úspornejšie a tiež ekologickejšie, než to vie klasická výroba technického oxidu kremičitého.

Technológia využíva ako zdroj tejto látky poľnohospodársky odpad a získala už patentovú ochranu nielen v Česku, ale aj v Japonsku. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa univerzity Barbora Jónová. „Ryžové šupky, z ktorých sa nanočastice látky získavajú, sú najväčším celosvetovým poľnohospodárskym odpadom – jeho produkcia dosahuje každoročne rádovo stoviek miliónov ton,“ doplnila spoluautorka patentu, prodekanka strojníckej fakulty Dora Kroisová. Šupky sa podľa nej zvyčajne likvidujú vyhadzovaním do riek alebo ešte horšie spaľovaním, ktoré je problematické, pretože pri ňom vznikajú nežiaduce splodiny.

Patentovaná technológia umožní odpad zúžitkovať a získať z neho surovinu, ktorá nájde nespočet využití v priemysle, je ale podľa Kroisovej tiež veľmi cenná pre ľudský organizmus. Pokiaľ je v prírodnej podobe, veľmi dobre sa vstrebáva. „Kremík má pozitívny vplyv najmä na stav kostí, ciev, vlasov a nechtov. S oxidom kremičitým sa bežne stretávame v potravinách pod označením E 551 alebo v kozmetike. Je to však jeho syntetická forma, ktorú telo nevie vstrebať tak ľahko,“ vysvetlila výhody prírodného oxidu kremičitého Kroisová.

Technológia vyvinutá libereckými vedcami vie oxid kremičitý získať jednoduchým rozkladom ryžových šupiek v mikrovlnnom reaktore, ktorý je podobný mikrovlnnej rúre, za prítomnosti anorganických kyselín. Výsledkom sú častice oxidu kremičitého, ktoré sú analogickým komerčným produktom.

Technológia je tiež energeticky menej náročná, v porovnaní s komerčnou výrobou potrebuje teploty o 1 300 stupňov Celzia nižšie. Na vývoji sa podieľali aj vedci z Ústavu pre nanomateriály, pokročilé technológie a inovácie TUL.

Patent na získanie oxidu kremičitého z ryžových šupiek nie je ale jediným, ktorý vedci z libereckej univerzity majú. K najznámejším patentom patrí napríklad výroba nanovlákien.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#poľnohospodárstvo #odpad #patent #ryža #ryžové šupky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku