Pôsobí prostredníctvom rastlinných hormónov nazývaných strigolaktony. „Tieto hormóny môžu byť využité napríklad v poľnohospodárstve v boji proti burinám,“ informovala Markéta Růžičková z Akadémie vied ČR.
U väčšiny rastlín sa vyskytuje takzvaná arbuskulárna mykoríza. Ide o symbiózu s niektorými druhmi húb, pri ktorej hubové vlákna prenikajú do buniek v koreni. Spolužitie je pre rastlinu výhodné, pretože jej huba dodáva z pôdy vodu a minerály, ku ktorým by sa korene nedostali. Rastlina naopak poskytuje hube cukry a iné organické živiny. Musí preto kontrolovať, či sa hubové vlákna nerozrastajú v koreni viac, než je nutné. Inak by spolužitie rastline skôr škodilo.
Vedci k objasneniu tohto procesu použili ako pokusnú rastlinu tolic, blízko príbuznú ďateline. Skúmali, ako sa mení intenzita mykorízy v závislosti na hladine fosforu alebo na predchádzajúcu kolonizáciu koreňov hubou. Podarilo sa im identifikovať gény, ktoré reagujú na študované podnety a v prípade potreby tlmí rozvoj mykorízy. Pôsobí pritom prostredníctvom strigolaktónov, znižujú ich koncentráciu v koreňoch, čo potláča rast hubových vlákien.
„Striglaktóny boli ako rastlinné hormóny popísané až v roku 2008 a odvtedy postupne vychádza najavo, čo všetko v rastlinách ovplyvňujú,“ uviedla Kristína Floková, ktorá pôsobí v olomouckom Laboratóriu rastových regulátorov. „Strigolaktóny majú navyše aj potenciál pre praktické využitie napríklad v poľnohospodárstve v boji proti parazitickým burinám, ktoré napádajú hospodársky významné plodiny a spôsobujú obrovské straty na výnosoch, najmä v oblastiach centrálnej Afriky, južnej a východnej Európy,“ dodala vedkyňa. Článok s výsledkami výskumu zverejnil odborný časopis Nature Plants.