Zuhoľnatené zvitky z Herkulanea by mohla prečítať umelá inteligencia

09.10.2019 07:44
scroll-slider
Zvitky z Herkulanea. Autor:

Vedci učia systém umelej inteligencie rozpoznať a rozlíšiť rozdiely medzi popísanými a nepopísanými časťami röntgenových snímok zvitkov.

Zvitky z antického mesta Herkulaneum, ktoré v roku 79 nášho letopočtu zuhoľnateli v dôsledku výbuchu sopky Vezuv, by sa mohli dať prečítať s pomocou umelej inteligencie (AI). Usiluje sa o to tím vedcov, ktorý pri skúmaní okrem AI používa aj vysokoenergetické röntgenové žiarenie. Výskum vedie Brent Seales z Katedry počítačovej vedy z University of Kentucky, ktorý so svojím tímom pred pár rokmi napríklad virtuálne otvoril 1 700 rokov starý hebrejský pergamen zo synagógy v izraelskom Ejn Gedi obsahujúci biblickú Knihu Levitikus.

Dva neotvorené zvitky, ktoré vedci skúmajú, patria Francúzskemu inštitútu v Paríži a sú súčasťou kolekcie zhruba 1 800 zvitkov, z ktorých prvé objavili v roku 1 752 počas vykopávok v Herkulaneu. Dokumenty sa nachádzajú vo vile, ktorú zrejme vlastnil svokor rímskeho vojvodcu Gaia Iulia Caesara. Zvitky spoločne tvoria jedinú známu nedotknutú knižnicu z obdobia antiky a väčšina z nich je v súčasnosti v múzeu v talianskom Neapoli. Vedci sa už prostredníctvom rôznych metód pokúsili otvoriť zhruba polovicu zvitkov, no niektoré sa pri procese zničili. Odborníci tiež tvrdia, že ich otvorenie a vystavenie textov vzduchu má za následok blednutie atramentu.

Zvitky z Herkulanea podľa predpokladov obsahujú atrament na báze uhlíka, a tak na rozdiel od atramentu na báze kovu, ako napríklad vo zvitku z Ejn Gedi, nie je na ich röntgenových snímkach vidno očividný kontrast medzi papyrusom a textom. Ako Seales uviedol pre britský denník The Guardian, napriek tomu, že niektoré fragmenty obsahujú olovo, je to len stopové množstvo, ktoré neumožňuje náhľad do vnútra zvitkov s použitím čisto röntgenových dát. S tímom vymysleli nový prístup, ktorý kombinuje vysokoenergetické röntgenové žiarenie so strojovým učením.

Vedci pri tejto metóde využívajú snímky fragmentov zvitkov s textom viditeľným voľným okom. S pomocou nich naučia algoritmy strojového učenia, kde sa na röntgenových snímkach tých istých fragmentov očakáva výskyt atramentu.Výs­kumníci by tým chceli dosiahnuť, aby sa systém naučil rozpoznať a rozlíšiť rozdiely medzi popísanými a nepopísanými časťami snímok, ako napríklad rozdiely v štruktúre vlákien papyrusu. Vedci dúfajú, že po učení na fragmentoch sa bude dať systém s dátami z neporušených zvitkov použiť na prečítanie dosiaľ neodhaleného textu.

Seales so svojím tímom dokončili zhromažďovanie röntgenových dát a v súčasnosti pracujú s algoritmami. Systém plánujú na zvitky využiť v najbližších mesiacoch. „Prvú vec, ktorú dúfame, že urobíme, je zdokonalenie technológie, aby sme ju mohli jednoducho zopakovať na všetkých 900 zostávajúcich zvitkoch,“ vyjadril sa Seales.

O tom, čo by mohli zvitky obsahovať, sa zatiaľ špekuluje. „Väčšina textov v otvorených zvitkoch je grécka filozofia okolo epikureizmu, čo bola v danom období prevažujúca filozofia,“ povedal na margo obsahu dokumentov Seales. Ďalšou možnosťou je, že by mohli obsahovať texty v latinčine. Predpokladá sa totiž, že klasické knižnice pozostávali z gréckych a latinských sekcií. V prípade kolekcie z Herkulanea je však len zatiaľ malé množstvo textov v latinčine. Predpokladá sa, že by latinská sekcia knižnice mohla byť ešte stále pochovaná vo vile. Vedci tiež zvažujú, či neodhalené zvitky neobsahujú stratené práce antických autorov.

#zvitky #vykopávky #sopka #láva #Herculaneum
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku