Priestupný rok zaviedli už pred stáročiami Rimania. Spájajú sa s ním rôzne mýty a fakty

26.02.2020 18:49
feb
V ľudových pranostikách nemajú prestupné roky ako "mimoriadne skutočnosti" najlepšiu povesť. Autor:

Vybrané fakty o prestupnom roku, ktorý má 366 dní a jeho posledný februárový deň pripadne na sobotu:

  • Priestupnými rokmi vyrovnáva kalendár rozdiel medzi kalendárnym rokom a tropickým rokom, ktorý je daný dobou obehu Zeme okolo Slnka, ktorá je približne o štvrtinu dňa dlhšia. V súčasnom medzinárodne používanom občianskom kalendári, ktorým je gregoriánsky kalendár, sa priestupný deň zavádza vždy na konci februára v rokoch deliteľných bezo zvyšku štyrmi. Roky, ktoré sú deliteľné stomi, nie sú priestupné, pokiaľ nie sú súčasne deliteľné štyrmi stovkami, v tom prípade priestupné sú. Preto roky 1700, 1800 a 1900 priestupné neboli, zatiaľ čo rok 2000 áno. V štyristoročnom cykle je tak vždy priestupných nie 100, ale len 97 rokov.
  • Dĺžka takzvaného tropického roka, to znamená jedného sezónneho cyklu ročných období, je zhruba 365,2422 stredného slnečného dňa. Znamená to, že doba obehu Zeme okolo Slnka neobsahuje celý počet otočiek Zeme okolo svojej osi vzhľadom k takzvanému strednému rovníkovému Slnku, a teda že tropický rok neobsahuje celý počet dní.
  • V ľudových pranostikách nemajú priestupné roky ako „mimoriadne skutočnosti“ najlepšiu povesť. Traduje sa napríklad, že sú skúpe na šťastie, dobré počasie a solídnu úrodu.
  • Priestupný rok mení aj čas slnovratu a môže sa o deň zmeniť i jeho dátum. Astronomické leto preto nemusí vždy začínať 21. júna, ale výnimočne aj 20. júna. Prvýkrát od roku 1796 sa tak stane tento rok, a potom aj napríklad v rokoch 2024, 2028 a 2032. Astronomická jar môže vzácne začať už 19. marca – naposledy sa to stalo v roku 1796, znovu to nastane v roku 2048. V roku 1920 sa prvýkrát objavil dátum 20. marca a dnes už výrazne prevažuje. Ku koncu tohto storočia sa budú 19. a 20. marec ako prvé jarné dni vyskytovať rovnako často. Rovnako tak jesenná rovnodennosť väčšinou nastáva 22. alebo 23. septembra, ale výnimočne to môže byť už 21. septembra či dokonca 24. septembra.
  • Prestupné roky zaviedol v roku 46 pred naším letopočtom Julius Caesar. Juliánsky kalendár už mal mesiace rovnako dlhé ako dnes. Začínal 1. januára a každý štvrtý rok sa do februára vkladal jeden deň naviac. Po Cézarovej smrti jeho nasledovníci omylom vkladali priestupný deň každý tretí rok. Chybu odstránil až cisár Augustus v roku osem nášho letopočtu a v tej podobe sa používal do reformy v roku 1582. Letopočet ale Rimania počítali od založenia hlavného mesta ríše. Až v roku 525 rímsky opát Dionysius Exiguus položil počiatok letopočtu do predpokladaného roku narodenia Krista.
  • Juliánsky kalendár sa po storočiach rozišiel so striedaním ročných období, ročná časová odchýlka predstavovala vyše 11 minút a v 16. storočí už to bolo o desať dní. A tak na odporúčanie kalendárnej komisie vydal pápež Gregor XIII. vo februári 1582 bulu Inter gravissimas, ktorá z kalendára týchto desať dní vypustila a zmenila pravidlá priestupných rokov tak, ako ich poznáme v dnešnej dobe. Zavádzanie novinky sprevádzal často odpor obyvateľov, prostí ľudia zmenu nechápali a cítili sa byť ochudobnení o desať dní života.
  • Gregoriánsku reformu prijali okamžite len hlavné katolícke krajiny – Španielsko, Portugalsko a väčšia časť Talianska a Poľska. Niektorým štátom to trvalo takmer dve stáročia, napríklad Británii (1752) alebo Švédsku (1753).
  • V kresťanskom svete vzbudil nový kalendár najväčší odpor u pravoslávnej cirkvi, napríklad v Grécku bol prijatý až v roku 1923. Pravoslávne krajiny ho často užívajú iba ako občiansky a cirkvi a veriaci v týchto štátoch zostali pri kalendári juliánskom. V Rusku zaviedol juliánsky kalendár v roku 1700 cár Peter Veľký a platil tu až do roku 1918, kedy po boľševickom prevrate bol zavedený gregoriánsky kalendár. V rokoch 1929 až 1940 tu platil takzvaný sovietsky revolučný kalendár, ktorý mal päť dní v týždni so štyrmi pracovnými dňami.
  • Gregoriánsky kalendár sa postupne udomácnil nielen v západnom svete, ale aj v Egypte, Číne, Japonsku, Turecku či Indii. Medzi výnimky patrí napríklad Saudská Arábia, kde platí islamský kalendár, ktorý má rok lunárny, ten je v porovnaní so slnečným rokom o 11 až 12 dní kratší. Islamský kalendár sa počíta od roku hidžra, čiže presídlenia proroka Mohameda z Mekky do Mediny v roku 622 nášho letopočtu. Celý svet ale pre zjednodušenie prevzal gregoriánsky kalendár pri medzinárodnom styku. Ani tento kalendár nie je dokonalý, časom sa s tropickým rokom rozchádza, pretože priemerná dĺžka jeho roka je 365,2425 dňa. Odchýlka proti skutočnosti robí jeden deň za zhruba 3300 rokov.
#Zem #slnko #priestupný rok #gregoriánsky kalendár #február
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku