Tvrdí to nová štúdia zverejnená v žurnále PLOS ONE, podľa ktorej dlhé nohy pomáhali obrovským dinosaurom, ako je napríklad Tyrannosaurus rex, šetriť energiu a prejsť veľké vzdialenosti pri hľadaní potravy.
Pri živočíchoch prispôsobených na beh, napríklad tým, že majú dlhé končatiny, sa predpokladá, že sa prispôsobili pre dosiahnutie najvyššej možnej rýchlosti. Ako však tvrdí jeden z autorov štúdie Thomas Holtz z University of Maryland, u veľkých tvorov to tiež môže byť pre vytrvalosť a efektívnosť. „Je to o tom byť skôr maratónec, ako šprintér,“ skonštatoval.
Holtz spolu s kolegami z USA a Kanady analyzovali proporcie končatín, veľkosť, telesnú hmotnosť a chôdzu viac ako 70 druhov teropodov – rozmanitej skupiny dinosaurov, ktorá zahŕňa všetky mäsožravé druhy – aby odhadli ich najvyššiu rýchlosť. Zistili, že v prípade menších a stredne veľkých druhov sa dlhé nohy spájali s dosiahnutím najvyššej rýchlosti, nie však u dinosaurov s hmotnosťou viac ako tonu. Tie sa podľa vedcov vďaka nim pohybovali efektívnejšie.
Vedci vypočítali, koľko energie každý dinosaurus vynaložil na pohyb pri krokovej rýchlosti, a prišli na to, že spomedzi najväčších dinosaurov tie s dlhšími nohami jej potrebovali menej, ako ostatné. „Je to vlastne veľmi výhodná úspora, pretože dravce majú tendenciu tráviť veľa času hľadaním potravy a hľadaním koristi,“ vysvetlil Holtz. Ako dodal, vynaloženie menšej energie počas hľadania potravy je úspora, ktorú krátkonohé dinosaury nemali.