Topenie ľadovca môže na Aljaške vyvolať megacunami vysoké viac ako 300 metrov

22.05.2020 07:19

Topiaci sa aljašský ľadovec môže spôsobiť zosuvy pôdy a vyvolať vlnu megacunami.

Topiaci sa aljašský ľadovec Barry Glacier môže spôsobiť podľa otvoreného listu amerických a kanadských klimatológov a geológov zosuvy pôdy a vyvolať vlnu megacunami v zálive Prince Williama, ktorý je súčasťou väčšieho aljašského zálivu. To by mohlo nastať už budúci rok, najneskôr však o 20 rokov.

Ústup Barryho ľadovca do vnútrozemia môže zapríčiniť zosuv jeho zrázu do fjordov Barry Arm a Harriman, a pritom čiastočne ohroziť oblasť Port Wells, upozorňujú vedci z Aljašskej univerzity, Ohio State University v Spojených štátoch a tiež z Univerzity Britskej Kolumbie v Kanade.

Ak sa svah zrúti úplne, mohlo by to spôsobiť dokonca viac ako 300 metrov vysoké vlnobitie, čo by ohrozilo rybárske lode a stovky rybárov a turistov, ktorí sa v regióne často pohybujú. Ale aj miesta vzdialenejšie od ľadovca by mohli zaznamenať takmer desaťmetrové vlny a aspoň krátkodobý a čiastočný nárast vodnej hladiny.

Ako pripomínajú klimatológovia, Barryho ľadovec sa kvôli klimatickým zmenám topí a ľad ustúpil z pásu útesu, kde ho nezadržala ani jeho masa. To vyvolalo pomalý zosuv pôdy, ktorý však teraz práve vykazuje známky zrýchľovania.

Geológovia prvýkrát špekulovali o megacunami na Aljaške v roku 1953, keď v tamojšej zátoke Lituya objavili známky nezvyčajne veľkých vĺn. V roku 1958 tam spôsobilo zemetrasenie o sile 7,8 stupňa Richterovej škály kolaps približne 300 miliónov m³ horniny do Gilbertovej úžiny.

Zosuv pri dopade z výšky 900 metrov dal do pohybu vodnú masu, ktorá „obtiekla“ protiľahlý svah, na ktorom polámala stromy, nachádzajúce sa 525 metrov nad hladinou mora. Vlna tohto lokálneho cunami sa následne dostala do priľahlej zátoky Lituya.

#vedci #ľadovec #klimatológovia #geológovia #cunami #Aljaška
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku