V súčasnosti patrí k najrýchlejšie sa otepľujúcim moriam sveta, čo má nezvratné dôsledky pre život v mori, na pobreží a výrazne ovplyvňuje aj život obyvateľov.
S teplotami stúpajúcimi o 20% rýchlejšie ako svetový priemer a očakávaným nárastom hladiny mora o jeden meter do roku 2100, sa Stredozemné more stáva najrýchlejšie sa otepľujúcim a najslanším morom na našej planéte. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) zverejnil správu „Vplyv zmeny podnebia na Stredozemné more: Príbehy z prehriateho mora“, ktorá ukazuje, ako zmena podnebia ovplyvnila – niekedy už nezvratne – tunajšie morské ekosystémy. Má vplyv aj na rybolov, cestovný ruch a na hospodárstvo krajín na pobreží.
Čítajte aj Austrálski vedci identifikovali nový druh dinosaura
Správa pomenúva šesť hlavných dôsledkov klimatickej zmeny na biodiverzitu v Stredozemnom mori s následným dopadom na život miestnych obyvateľov. WWF obzvlášť upozorňuje na nebezpečný vzťah medzi vplyvom klimatickej zmeny a ďalšími činnosťami človeka, ako je nadmerný rybolov, znečistenie, rozvoj pobrežia a lodná doprava, ktoré už dramaticky znížili ekologickú odolnosť mora.
„Dnešné Stredomorie už nie je to isté, čo bývalo. Jeho „tropikalizácia“, je v plnom prúde. Klimatická zmena nie je budúcnosť, je to realita dneška, ktorú zažívajú vedci, rybári, potápači, pobrežné komunity a turisti. Stredozemné more poskytuje ľuďom mnoho benefitov. Ak chceme zvrátiť súčasný trend, musíme znížiť náš vplyv naň a zvyšovať jeho odolnosti. Zdravé ekosystémy a bohatá biodiverzita sú našou najlepšou obranou proti dôsledkom klimatickej zmeny," hovorí Giuseppe Di Carlo, riaditeľ Stredomorskej iniciatívy WWF.
Čítajte aj Vedcom sa podarilo objaviť neznámy proteín. Môže pomôcť pri liečbe nádorov
Zmeny prebiehajú v celom regióne. V otepľujúcich sa vodách Stredozemného mora sa objavilo už takmer 1000 nepôvodných a inváznych druhov a nahradilipôvodné, často endemické druhy, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na Zemi. Čoraz extrémnejšie počasie pustoší krehké koraly,početnosť pôvodných druhov mäkkýšovpoklesla v izraelských vodách takmer o 90%, invázne druhy rýb z rodu králičkovec (Siganussp.)tvoria v Turecku už 80% úlovkov rýb a teplomilné druhy ako napríklad barakudy (Sphyraenasp.) sa v severných vodách Ligúrie na severozápade Talianska stali bežným javom.
Obyvatelia na pobreží sa už prispôsobujú novej realite a nepôvodné druhy rýb a morských plodov sa stali súčasťou ich kuchyne, predovšetkým ryby rodu králičkovec. Okolo pláží inštalujú siete, aby zabránili medúzam dostať sa k pobrežiu a medúzy využívajú v kozmetickom priemysle.
Vyššie teploty a búrky menia aj morské dno. Endemické morské lúky tvorené rastlinami ako Posidónia morská (Posidoniaoceanica), známa aj ako „Neptúnova tráva“,koraly vejárovníky (Gorgonarida) a morský lastúrnik stehnovka nádherná (Pinnanobilis), ktorý je už na červenom zozname ohrozených druhov, sa strácajú a v niektorých oblastiach už vyhynuli. Strata týchto druhov môže mať dramatické dopady na celý ekosystém, pretože predstavuje biotopy nevyhnutné pre život ďalších druhov, ale aj preto, lebo najmä lúky posidónie fungujú ako prírodná „úschovňa“ uhlíka, ktorý sa podieľa na klimatickej zmene. Strata pestrosti morského dna môže ovplyvniť aj cestovný ruch, pretože práve tá láka turistov a potápačov.
Čítajte aj NASA vyšle na Venušu dve vesmírne misie, DaVinci+ a Veritas
Na zníženie emisií skleníkových plynov a na ochranu biodiverzity v Stredozemnom mori sú nutné neodkladné opatrenia.Správa pre každú zo šiestich rizík prináša aj návrhy riešení. Zároveň WWF upozorňuje, že ohrozenie tunajšej fauny a flóry môžu znížiť dobre spravované morské chránené oblasti. WWF vyzýva k ochrane na ploche 30 % Stredozemného mora do roku 2030. Cieľ je ambiciózny, no aktuálna správa jasne ukazuje veľkosť výzvy, ktorej čelíme.