Hneď na druhý deň práce na nálezisku bol v znamení objavu neolitickej keramickej plastiky, hlinenej sošky zvieraťa. Na základe detailov na hlavičke a štylizovaného znázornenia pohlavia je možné zvieratko označiť za barana. Význam tohto nálezu spočíva predovšetkým v tom, že môže ísť o doklad aktivít spojených so symbolikou plodnosti.
Nález bol objavený počas odkrytia obydlia a nachádzal sa v blízkej stavebnej jame, ktorú nositelia kultúry s lineárnou keramikou využívali na ťažbu hliny na stavbu domu. Sošku objavili dve študentky – prvá je z brnianskej Masarykovej univerzity a druhou je začínajúca archeologička z Univerzity v Cardiffe, ktorá sa archeologického výskumu tiež zúčastnila v rámci praxe.
Druhové určenie zvieratka vykonala archeozoologička Miriam Nývltová Fišáková z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty MU. „Sošky alebo plastiky sa príliš často na náleziskách neobjavujú, a keď áno, ide o jedinečnú vec. Táto nájdená plastika barana je unikátna navyše tým, že je zámerne poškodená“, približuje vedúci výskumu a odborný asistent Ústavu archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty MU Peter Tóth.
Čítajte aj Fosíliu najstaršieho dravého živočícha nazvali podľa Davida AttenboroughaĽudia často modelovali z hliny zvieratá, ktoré žili v ich bezprostrednej blízkosti a s ktorými bežne prichádzali do styku. Tešetická figúrka barana má zrejme úmyselne odlomené rohy, končatiny a deformované semenníky a môže tak predstavovať doklad rituálu, počas ktorého bola zničená.
„Vzhľadom na to, že živé zvieratá mali vo vtedajšej spoločnosti vysokú hodnotu, zámerné zničenie plastiky mohlo symbolizovať jeho usmrtenie v rámci vykonávania rituálu. Okrem posvätného účelu mohla figúrka slúžiť aj na každodenné použitie, napríklad ako detská hračka,“ vysvetľuje Tóth s tým, že svätyne či chrámy, kde sa mohli rituálne aktivity odohrávať, z prostredia strednej Európy archeológovia doteraz nepoznajú, pomerne bežné sú ale v juhovýchodnej Európe. Kultové aktivity sa tak mohli realizovať v zázemí osád v blízkosti domov v špeciálne vyčlenených areáloch.
Čítajte aj USA: Na aukcii Sotheby's predali výnimočnú kostru mäsožravého dinosauraPosledný týždeň práce na nálezisku potom archeológovia objavili ďalšiu zaujímavosť. Halštatský hrob z doby železnej, v ktorom mal zosnulý so sebou na svojej poslednej ceste pomerne bohatú keramickú výbavu, bronzové šperky, železný nôž a mäsitú potravu.
V laboratóriách v Ústave archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty MU budú teraz odborníci jednotlivé nálezy – ako plastiku barana, tak predmety z hrobu – skúmať. „Predpokladáme, že laboratórne analýzy naše hypotézy len spresnia. Tešetice, kde výskum prebieha už vyše 50 rokov, tak aj po niekoľkých rokoch potvrdili svoj polykultúrny charakter,“ dodáva Tóth. Doterajší výskum domov z obdobia lineárnej keramiky (okolo 5200 pred n. l.) tak bol doplnený o hrob zo staršej doby železnej (cca 750–480 pred n. l).
Archeologický výskum v Tešeticich-Kyjoviciach realizuje Ústav archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty MU v spolupráci s výskumným tímom 8068 TEMPS z Nanterre vo Francúzsku. Študenti prvého ročníka odboru Archeológie tu tradične absolvujú svoju prvú povinnú terénnu prax. V tomto roku sa výskumu navyše zúčastňujú aj študenti z univerzity v Cardiffe.