Výskumníci zaznamenali zvukový signál v dvoch prípadoch. Analýzou určili jeho frekvenčný rozsah v rozmedzí sedem až 44 kilohertzov (kHz). Ľudský sluch dokáže zaznamenať zvuky s frekvenciou najviac 20 kHz, zvuky s vyššou frekvenciou označujeme ako ultrazvuk.
„Niektorí potenciálni predátori obojživelníkov, napríklad netopiere, hlodavce a malé primáty, dokážu vydávať a vnímať zvuky tejto frekvencie (ultrazvuk), ktoré ľudia zachytiť nedokážu. Jednou z našich hypotéz je, že zvuk vydávaný v ohrození cieli na niektorých z nich, je však možné aj to, že má odplašiť čo najväčší počet predátorov,“ uvádza hlavný autor štúdie Ubiratã Ferreira Souza. Štúdia bola súčasťou jeho diplomovej práce na Biologickom inštitúte Štátnej univerzity v Campinas (IB-UNICAMP) v Brazílii.
Čítajte viac Zvieratá sa pri zatmení Slnka správali zvláštne. Gorily išli spať, žirafy sa kývali
Ďalšou hypotézou je, že zvuk je vábničkou pre iného živočícha, ktorý zaútočí na predátora ohrozujúceho obojživelníka. Ohrozeným bola v tomto prípade žaba druhu Haddadus binotatus, endemického druhu z oblasti Atlantického lesa. Tento dažďový les sa tiahne juhovýchodným pobrežím Brazílie a smerom do vnútrozemia zasahuje aj na územie Argentíny a Paraguaja. Žaby druhu H. binotatus žijú v opadanke – vrstve tvorenej opadanými časťami krovín, drevín a odumretých nadzemných častí bylín rastúcich v lese.
Žaby podľa vedcov pri vydávaní zvuku vykonávajú pohyby typické pre obranu pred predátormi – zdvihnú prednú časť tela, doširoka roztvoria papuľu a zaklonia hlavu. Pri vydávaní zvuku papuľu mierne privrú.
„Ak uvážime, že Brazília má najvyššiu rozmanitosť obojživelníkov na svete s viac než 2 000 popísanými druhmi, neprekvapilo by ma, ak by sa zistilo, že aj iné druhy vydávajú zvuky tejto frekvencie,“ uvádza Mariana Retuci Pontesová, spoluautorka štúdie a doktorandka z IB-UNICAMP.
Čítajte viac Je to ako zažiť iný svet. Vedci nadväzujú komunikáciu s veľrybami, snažia sa naučiť ich reč
Pontesová toto správanie zrejme nevedomky zaznamenala v januári 2023 počas výskumu na území Turistického štátneho parku Alto Ribeira (PETAR). Na kameni si vtedy všimla žabu presne neurčeného druhu, zrejme však Ischnocnema henselii, ktorá pri pokuse o odfotografovanie reagovala veľmi podobne ako žaby druhu H. binotatus. Pontesová však nenatočila video, ktoré by bolo možné analyzovať.
„Oba druhy žijú v opadanke, majú podobnú veľkosť (tri až šesť centimetrov) a lovia ich podobní predátori. Je preto možné, že žaby druhu I. henselii sa proti predátorom tiež bránia ultrazvukom,“ uvádza Luís Felipe Toledo, tretí spoluautor štúdie a profesor na IB-UNICAMP, ktorý je zároveň vedúcim projektu na ochranu brazílskych obojživelníkov.
Toledo začal ešte počas svojho doktorandského štúdia v roku 2005 predpokladať, že žaby druhu H. binotatus vydávajú ultrazvuk. Overenie jeho teórie však znemožnila úroveň vtedy dostupnej techniky.
Čítajte viac Močenie cikád by mohlo zmeniť súčasné chápanie dynamiky tekutín
Existujú tiež záznamy ultrazvuku vydávaného tromi druhmi obojživelníkov z Ázie, tie však takto komunikujú v rámci svojich druhov. Obranné využitie ultrazvuku obojživelníkmi nebolo až do zverejnenia štúdie známe.
Vedci sa teraz v ďalšom výskume plánujú zamerať na výskum citlivosti predátorov na vydávaný ultrazvuk a ich reakcií naň. Zároveň chcú zistiť, či má zvuk predátora odplašiť, alebo má prilákať iného živočícha, ktorý útok odrazí namiesto žiab.