Podľa štúdie môže pôda znečistená chlórbenzénmi predstavovať trvalú hrozbu pre zachovanie archeologických pamiatok, ktoré sa stále nachádzajú v zemi.
Vedci v štúdii skúmali syntetické zlúčeniny, ktoré môžu byť vo vysokých koncentráciách toxické. Väčšina z nich bola v Spojenom kráľovstve zakázaná v dôsledku obáv zo znečistenia životného prostredia.
Predpokladajú však, že tieto chemické látky sa v prírode nahromadili v dôsledku skoršieho poľnohospodárskeho a priemyselného používania.
Odborníci z Oxfordskej univerzity skúmali rímsku misu z neskorej doby železnej. Nádoba, vyrobená zo zliatiny medi, bola nájdená v roku 2016 na farme v Kente, o ktorej sa vedelo, že sa minimálne od roku 1936 využíva na poľnohospodársku činnosť.
Foto: nature.com
Vedci analyzovali zeleno a hnedo sfarbenú koróziu na mise, aby identifikovali jej rôzne zložky. Našli prvky, ktoré svedčili o zmenách v pôde v priebehu času spôsobených ľudskou činnosťou. Autori štúdie v zeleno sfarbenej hrdzi zistili prítomnosť chlórbenzénov.
V hnedo sfarbenej korózii našli aj diethyltoluamid (známy tiež pod skratkou DEET), čo je moderná zlúčenina, ktorá sa stále používa v repelentoch proti hmyzu. So zvýšeným hrdzavením misy však podľa nich súviseli chlórobenzény.
Autori výskumu tvrdia, že aj keď sa táto chemická látka v Británii už nepoužíva, znečistená pôda môže stále ohrozovať zachovanie doteraz pochovaného archeologického materiálu a je potrebné vykonať ďalší výskum, aby bolo možné lepšie porozumieť procesom, ktoré s tým súvisia.
Chlórobenzény sa predtým používali pri výrobe niektorých pesticídov, najmä toxického insekticídu DDT. Tento prípravok proti škodlivému hmyzu je už od 70. rokov zakázaný.
„Chlórbenzény sú vo vidieckych oblastiach bežnými kontaminantmi pôdy pochádzajúcimi z používania pesticídov, z ktorých mnohé boli zakázané pred viac ako 50 rokmi,“ uviedli vedci v štúdii, ktorú publikoval odborný časopis Scientific Reports Journal.
„Tu ukazujeme, že ich prítomnosť je spojená so zrýchlenou koróziou, čo predstavuje hrozbu pre zachovanie archeologických kovových predmetov v krajine,“ uviedli v závere výskumu jeho autori.