Vo väčšine vzoriek objavili chemické markery, ktoré ukazujú, že vodné rastliny boli obvyklou súčasťou stravy, napísal server stanice CNN.
Štúdia zverejnená v odbornom periodiku Nature Communications sa zamerala na zloženie zubného kameňa v nájdených kostrových pozostatkoch starých 2 000 až 8 000 rokov z archeologických nálezísk od Španielska po Litvu. Z 37 skúmaných vzoriek sa ukazovatele dokazujúce konzumáciu rias objavili v 26 prípadoch.
Čítajte aj Vedci zrekonštruovali tvár najstaršej ženy druhu Homo sapiens. Lebku našli v Česku
„(Zubný kameň) slúži ako lapač pre všetok materiál, ktorý prejde ústami,“ vysvetlila jedna z autoriek výskumu Karen Hardyová z univerzity v Glasgowe. Práve preto sa z neho podľa vedcov dá čiastočne odvodiť, čo našim predkom slúžilo ako potrava. Riasy a vodné rastliny pritom majú „špecifické, nezvyčajné a komplexné chemické zloženie“, ktoré možno vystopovať relatívne dobre.
„Silno to naznačuje, že dávne populácie si boli relatívne dobre vedomé výživovej hodnoty rias,“ domnieva sa ďalší spoluautor výskumu Stephen Buckley z univerzity v Yorku. Konkrétne analýza ukázala, že ľudia okrem iného jedli červené, zelené i hnedé riasy, ale tiež sladkovodné rastliny príbuzné leknínom alebo tak zvanú morskú kapustu, odborne katrán prímorský.
Čítajte aj Neandertálci lovili veľkých predátorov dávno pred homo sapiens, odhalila štúdia