Odborníci nielenže zistili, že neandertálci boli prvými ľuďmi, ktorí lovili veľkých predátorov vrátane levov jaskynných – ale tiež na kultúrne účely používali ich kožušiny a možno sa do nich aj obliekali, napísal denník The New York Times.
Vedci analyzovali stopy rezných a bodných rán na pozostatkoch dvoch euroázijských levov jaskynných, ktoré boli objavené v dnešnom Nemecku. Vek jedného zo súboru kostí, takmer nedotknutej kostry nájdenej neďaleko Siegsdorfu na úpätí Bavorských Álp v roku 1985, je odhadovaný na 48 000 rokov. Druhá vzorka, ktorá zahŕňa dve prstové kosti a jednu kocku zasadenú v kožušine, archeológovia objavili v roku 2019 hlboko v jaskyni Einhornhöhle v Dolnom Sasku; pochádza z doby spred približne 190 000 rokov. Obe zvieratá žili v čase, keď Európu obývali iba neandrrtálci – homo sapiens kontinent osídlil až pred zhruba 42 000 rokmi.
Čítajte viac Vo francúzskej jaskyni objavili najstaršie neandertálske umenie. Má viac ako 57-tisíc rokov
„Nálezy zo Siegsdorfu sú najstarším konkrétnym dôkazom, že ľudia lovili impozantného leva, lovca na samom vrchole potravinového reťazca živočíšnej ríše,“ uviedol Gabriele Russo z univerzity v Tübingene a vedúci autor článku. „Tento objav mení naše chápanie, čo sa týka schopností iných ľudských druhov, a spochybňuje zaužívané predstavy o neandertálcoch,“ doplnil odborník.
Ešte v 90. rokoch sa vedci domnievali, že neandertálci boli hlúpi a kŕmili sa zdochlinami, lebo boli príliš neschopní na to, aby lovili. S novými poznatkami sa ale teraz predpokladá, že títo naši pradávni predkovia boli oveľa dômyselnejší, mali vyvinutý jazyk a vzhľadom na rituálne pochovávanie boli tiež do určitej miery spirituálni. Vyrábali si vlastné nástroje pomocou zahrievanej brezovej kôry, lovili bizóny, divoký hovädzí dobytok a organizovali výpravy na hibernujúce jaskynné medvede.
Čítajte viac Vedci zrekonštruovali tvár najstaršej ženy druhu Homo sapiens. Lebku našli v Česku
Doteraz však žiadna štúdia nepreukázala, že by neandertálci úmyselne lovili veľké šelmy, napríklad jaskynné levy. Títo vrcholoví predátori, až o 20 percent väčší ako dnešné levy, žili v hojnom počte v rokoch 370 000 až 10 000 pred naším letopočtom v severnej Európe, Ázii a na Aljaške.
„Máme dôkazy, že ľudia lovili už mnoho stotisíc rokov predtým, ale loviť nebezpečné zvieratá je úplne iná disciplína,“ uviedla archeologička z univerzity v anglickom Readingu Annemieke Milksová.
Neandertálci tvoria zhruba jedno až štyri percentá genómu moderných ľudí, ktorí nepochádzajú z Afriky. U Afričanov pochádzajúcich z oblasti južne od Sahary sa podľa skorších štúdií predpokladá, že podiel neandertálskej DNA je nulový.
Čítajte viac Slávna ľadová múmia Juanita po polstoročí opäť získala tvár