Vedci už takmer dve desaťročia sledujú rýchlo rotujúce neutrónové hviezdy nazývané pulzary. Tie môžu rotovať až 700-krát za sekundu. Rýchlosť ich rotácie je teda možné veľmi presne určiť a akákoľvek odchýlka môže priniesť cenné informácie. Vedci preto hľadali nanosekundové oneskorenia pulzov spôsobené gravitačnými vlnami.
„Gravitačné vlny dokážeme detegovať hľadaním pulzov prichádzajúcich skôr alebo neskôr v porovnaní s našimi očakávaniami. Predchádzajúce štúdie priniesli pri pozorovaní časového poľa pulzarov sľubne pôsobiaci signál, no nepodarilo sa nám zistiť jeho pôvod. Najnovšie výskumy však v súbore nami študovaných pulzarov odhalili podobný signál, ktorý naznačuje, že ide o gravitačné vlny,“ vyhlásil austrálsky astrofyzik Daniel Reardon.
Čítajte viac Európa stráca prístup do vesmíru. Ariane 5 letela poslednýkrát, nástupcu zatiaľ nemá
Gravitačné vlny predpokladal v roku 1916 Albert Einstein, ktorý tvrdil, že časopriestor je štvorrozmerná štruktúra. Podľa Einsteina dokážu výbuchy hviezd alebo spojenia čiernych dier túto štruktúru rozvlniť a vytvoriť tak gravitačné vlny.
Neutrónové hviezdy sú druhým najextrémnejším konečným štádiom života hviezdy, väčší extrém predstavujú už iba čierne diery.
Neutrónové hviezdy vznikajú, keď sa štvor- až osemnásobne hmotnejším hviezdam v porovnaní so Slnkom minie palivo pre jadrovú fúziu v ich jadre. Hviezda následne začne kolabovať a odvrhovať svoje vrchné vrstvy – tento proces sa nazýva supernova. Nakoniec zostane iba superhusté teleso s hmotnosťou približne 1,5-násobku hmotnosti Slnka, avšak s priemerom nie väčším ako 19 – 27 kilometrov.
Hmota neutrónovej hviezdy je tak veľmi stlačená, že jej jediná čajová lyžička by vážila štyri miliardy ton. Pre porovnanie – najťažší zaznamenaný slon africký vážil osem ton. Ak by sme teda jedinú lyžičku materiálu neutrónovej hviezdy chceli vyvážiť slonmi, potrebovali by sme 500 miliónov takýchto jedincov, teda viac, než je počet obyvateľov Európskej únie.
Čítajte viac Webbov teleskop poskytol výnimočne žiarivé Saturnove prstence