Nadšencov prinútil sledovať nočnú oblohu ako v Severnej Amerike, ako aj v Európe, severnej Afrike a západnej Ázii. Kombinovaný jav, ktorý sa podľa agentúry AP naposledy vyskytol v roku 1982 a zopakuje sa v roku 2033, bol pozorovateľný aj na území Slovenskej republiky zhruba medzi treťou a štvrtou hodinou rannou.
V centre New Yorku, nad ktorým bolo jasné nebo, sa v uliciach zhromaždili na pozorovanie úkazu davy ľudí. Mnoho z nich sa pokúšalo fotiť Mesiac svojim telefónom. Obyvatelia Washingtonu mali smolu, pretože vesmírne teleso čiastočne zakrývali mraky.
Mesiac sa v ranných hodinách nachádzal najbližšie k Zemi, preto sa javil o 30 percent žiarivejší a o 14 percent väčší ako obvykle. Zem, Slnko a Mesiac sa navyše ocitli v jednej osi, takže Mesiac, ktorý sám o sebe nežiari, nebol osvetlený Slnkom, ale slnečnými lúčmi, ktoré sa lámali v zemskej atmosfére. Tým získal zvláštne červenkasté sfarbenie.
Mesiac obieha okolo Zeme po eliptickej dráhe, čo znamená, že sa jeho vzdialenosť od materskej planéty pravidelne mení. V najkrajnejšom bode sa vzdiali až na 405 000 kilometrov, zatiaľ čo v najbližšom bode sa priblíži na 363 000 kilometrov.
Vedci upozorňujú, že superspln by si ľudia nemali pliesť s ilúziou veľkého Mesiaca. Súputník Zeme sa totiž zdá byť väčší, ak sa nachádza pre pozorovateľa nad horizontom, ako keď je vyššie na nebi.