Ľudia nehostinnú oblasť, známu ako pól nedostupnosti alebo bod Nemo, nijako nevyužívajú na svoje činnosti, akými je lodná doprava alebo rybolov. Naopak, najbližšie sa k nej nachádza často úplne iný druh prieskumníkov: astronauti na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), ktorí sú pri prielete na obežnej dráhe vzdialení od mora iba 415 kilometrov.
Ak chcete bod Nemo nájsť na mape, stačí sa zamerať na rozsiahly pás neprerušenej modrej farby medzi Novým Zélandom a Čile – je zhruba v polovici cesty. Presnejšiu polohu získate, keď si utvoríte pomyselný štvorec medzi neobývaným koralovým atolovým ostrovom Ducie, ktorý je súčasťou Pitcairnových ostrovov, na severe, antarktickým Maherovým ostrovom na juhu, novozélandskými Chathamskými ostrovmi na západe a Čile na východe. Ide o miesto plné superlatívov: najosamelejšie, najizolovanejšie, najviac bez života… dokonca aj morské dno je vzdialené od hladiny asi štyri kilometre.
Medzi ľadovými a pustými vodami tohto nehostinného kúta sveta a vesmírnou prázdnotou klenúcou sa nad ním existuje okrem ISS ešte jedna spojitosť. Je známy ako kozmický cintorín, rozsiahle pohrebisko plné široko rozsiatych trosiek vyslúžilých družíc a ďalších ľuďmi vyrobených predmetov, ktoré predtým obiehali okolo Zeme.
V rokoch 1971 až 2018 globálne svetové mocnosti vrátane Spojených štátov, Ruska, Japonska a európskych krajín naviedli do oceánu okolo bodu Nemo viac ako 263 kozmických plavidiel. Je medzi nimi aj sovietska (a neskôr ruská) vesmírna stanica Mir a šesť kozmických lodí zo sovietskeho programu Saljut, ďalej 140 ruských zásobovacích plavidiel, šesť japonských nákladných lodí a päť lodí Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Predpokladá sa, že tam v nedávnej dobe dopadla aj časť rakety a modulu spoločnosti SpaceX. Zhodou okolností sa tiež očakáva, že do tohto opusteného miesta spadne za osem rokov aj jeho najbližší sused, ISS.
Dňa 23. marca 2001 o 8.59 h moskovského času skupina ruských kozmonautov na ostrove Fidži v južnom Pacifiku uprela oči k oblohe a čakala. Na túto kratučkú chvíľu sa ruská vesmírna agentúra pripravovala viac ako rok. Nebo rozžiarili pohybujúce sa zlatisté záblesky, ktoré za sebou zanechávali dymovú clonu. „Predstavenie“ sprevádzal aerodynamický tresk. Ten deň zanikla vesmírna stanica Mir, ktorá ukončila svoju 1,9 miliardy kilometrov dlhú cestu okolo Zeme.
Čítajte viac Ťažné lúče ako zo sci-fi sa môžu stať realitou. Pomôžu vyriešiť problém s vesmírnym odpadom?
Po sérii starostlivo prepočítaných zážihov sa všetkých 134 ton prvej modulárnej vesmírnej stanice na svete vrátilo do zemskej atmosféry. Zvyšky stanice začali svoj zostup nad Japonskom a potom pokračovali vo svojej ohnivej ceste, až dopadli do takzvanej Juhopacifickej oceánskej neobývanej zóny (SPOUA), oblasti, ktorá obklopuje bod Nemo a je 34-krát väčšia ako Francúzsko.
Hoci niektorí nepoctiví internetoví predajcovia okamžite začali ponúkať trosky zo stanice Mir – pričom niektorí prekvapivo priznávali, že ide o falzifikáty – nikto nikdy nevyzdvihol jediný fragment. Celú Mir pohltili vlny Tichého oceánu, kde je dodnes. Otázkou teda zostáva, koľko z tejto stanice, ale aj ďalších vyradených kozmických lodí, prežilo neľahkú cestu zemskou atmosférou a prudké pristátie v oceáne.
V prípade Mir sa predpokladalo, že sa táto obria stanica skladajúca sa z jadra s dĺžkou asi 13 metrov a piatich laboratórnych modulov rozpadne až na 1 500 kúskov. Najväčšie z nich mohli podľa odborníkov byť o veľkosti menšieho automobilu. Išlo o palivové nádrže, batérie, priedely či úložné schránky. Prežiť by mohli aj ľahšie predmety ako hliníkové plechy či penová izolácia.
Čítajte viac Astronómovia objavili šesť exoplanét "tancujúcich" okolo hviezdy
Znamená to, že bod Nemo je teraz – a pravdepodobne zostane aj do budúcnosti – zlatou baňou pre archeológov. „(Kozmické pohrebiská) by ste študovali podobne ako hromady odpadkov alebo mušlí,“ hovorí Alice Gormanová, odborníčka na vesmírnu archeológiu z austrálskej Flindersovej univerzity, s odkazom na hromady zanechané dávnymi predkami, ktoré skúmajú práve archeológovia. Z mušlí napríklad výskumníci dokázali rekonštruovať správanie našich predkov žijúcich na pobreží, ktorých prežitie záviselo od morských plodov. Podobne sa zo smetiska okolo bodu Nemo bude dať vypozorovať, ako sa v čase menili technológie či materiály pri ľudskom objavovaní vesmíru.
Gormanová sa domnieva, že aj o 1 000 rokov bude kozmické smetie na juhu Tichého oceánu v dobrom stave, podobne ako sú vraky starých lodí. Hoci sa nikomu zatiaľ nepodarilo vypátrať zaujímavé vesmírne artefakty v bode Nemo, pravdepodobne ich v úplnej tme na morskom dne ležia stovky – vymenili tak bezútešnú prázdnotu vesmíru za všeobjímajúcu ničotu oceánu.
Čítajte viac Paleontológovia objavili v Kolíske ľudstva najstaršie pohrebisko na svete