Veľkosť planét sa pohybuje niekde medzi Zemou a Neptúnom, uvádza Adrien Leleu, výskumník zo Ženevskej univerzity. Všetky planéty majú podobné zloženie ako Neptún – sú to skalnaté telesá pokryté hustým plynným obalom.
Je to po prvý raz, čo vedci objavili sústavu takto zosynchronizovaných planét. Družica NASA TESS zachytila dve exoplanéty obiehajúce okolo hviezdy ešte v roku 2020. Európska družica Cheops neskôr spozorovala ďalšie štyri planéty. Ako sa neskôr zistilo, tieto planéty okolo hviezdy „tancujú“ – vďaka vzájomnému gravitačnému pôsobeniu sa udržiavajú v zosúladenom pohybe.
Čítajte viac Vedci objavili novú exoplanétu s kovovými mrakmi. Tie pripomínajú obrie zrkadlo
Kým jedna planéta vykoná okolo hviezdy tri obehy, druhá planéta vykoná dve rotácie. Keď druhá planéta obletí hviezdu trikrát, tretia planéta vykoná dva obehy. Posledná planéta dokončí jeden obeh za čas, ktorý prvá planéta potrebuje na šesť obehov. To je podľa Leleua dôkazom, že všetky tieto planéty sú spojené „rezonančným reťazením“.
Systém HD 110067 vznikol približne pred štyrmi miliardami rokov a odvtedy sa prakticky nezmenil. Slnečná sústava je podľa vedcov približne rovnako stará, jej planéty však neobiehajú okolo Slnka synchronizovane. Spôsobiť to mohli výnimočné udalosti, ktoré sa udiali po zrode slnečnej sústavy, ako napríklad vznik veľkých planét Jupiter a Saturn. Tie mohli destabilizovať dráhy menších planét, povedal Rafael Luque, hlavný autor štúdie z Chicagskej univerzity. Nepravidelnosť obežných dráh planét slnečnej sústavy podľa neho mohli spôsobiť aj obrovské asteroidy.
Čítajte viac Na okraji slnečnej sústavy sa možno ukrýva hypotetická deviata planéta