Severný pól býva bez slnečných lúčov až do marca, prílev teplého vzduchu však vyšvihol tento mesiac na ruskej Sibíri ortuť teplomera až o 35 stupňov Celzia nad historické teplotné priemery. Grónsko tento rok zažilo už 61 hodín bez mrazov, čo je až trikrát viac ako v predchádzajúcich rokoch. Pozorovatelia považujú situáciu za podivnú, šialenú i šokujúcu. „Ide o anomáliu medzi anomáliami … ukazuje to, že sú stále v zálohe aj ďalšie prekvapenia,“ hovorí Michael Mann z Univerzity v Pensylvánii. „Arktída bola vždy považovaná za ukazovateľ otepľovania, ktoré spôsobujú ľudia. A vysiela jasné varovanie,“ dodáva expert.
Na myse Morrisa Jesupa v Grónsku, kde leží najsevernejšie položená meteorologická stanica na svete, sa ortuť teplomera v uplynulých dňoch vyšplhala vyššie ako v Londýne alebo Zürichu. Teploty, ktoré dosahovali až šesť stupňov nad nulou, tu síce neprekonali skôr zaznamenané rekordy, pokiaľ ide o teplé počasie, trvali však až desať dní. Podobné teplotné výkyvy pritom zažila táto oblasť v minulosti len na niekoľko hodín.
„Prudké výkyvy teploty sú normálnou súčasťou premenlivosti počasia, neobvyklé na tom však je to, že trvajú tak dlho,“ hovorí Ruth Mottramová z Dánskeho meteorologického inštitútu, podľa ktorej podobne vysoké teploty nezažila Arktída od 50. rokov minulého storočia. Príčiny týchto zmien a ich význam teraz odborníci skúmajú. V minulosti nastalo v Arktíde mnoho teplotných výkyvov, ktoré sa zapísali do jej meteorologickej histórie. K teplotným vlnám však teraz dochádza častejšie a trvajú aj dlhšie, ako kedykoľvek predtým.
Experti sa preto teraz zameriavajú na takzvaný polárny vír, ktorý vytvára prudký vietor a udržuje v Arktíde zimu tým, že odkláňa iné vzdušné masy. Vír je závislý od teplotných rozdielov v Arktíde a v oblastiach s miernych podnebím. Tieto rozdiely sa však znižujú, pretože severný pól sa v súčasnej dobe otepľuje rýchlejšie ako ostatné miesta na zemi. Kým priemerná teplota sa na zemi zvýšila o jeden stupeň, v Arktíde je to až o tri stupne, čo tiež spôsobuje topenie ľadovcov.
Niektorí vedci situáciu zdôvodňujú hypotézou známu ako „teplá Arktída, studené kontinenty“. Polárny vír sa stáva menej stabilným, nasáva viac teplého vzduchu a chladnejšie fronty, ktoré zažíva Británia aj kontinentálna Európa, ženie inam. Podľa odborníkov tak s otepľovaním Arktídy môžeme v nasledujúcich rokoch očakávať aj bezprecedentné meteorologické javy.
„Tieto teplotné javy nepochybne spôsobia ťažkosti ľuďom aj prírode. Posuny snehu a dažďa, topenia a námrazy vytvoria na zemi ľadový povrch, napríklad pre zvieratá tak bude ťažké nájsť potravu. Všeobecne životné podmienky v takom premenlivom počasí budú veľmi ťažké,“ tvrdí meteorológ a zakladateľ portálu o klimatických zmenách Climate Dissemination Jesper Theilgaard.
Niektorí odborníci zároveň upozorňujú, že prisudzovať podobným teplotným výkyvom väčší význam je zatiaľ predčasné.
Arktická jar sa začína o 16 dní skôr ako pred 10 rokmi
Hoci vo veľkej časti Európy oddialil začiatok tohtoročnej jari prílev mrazivého sibírskeho vzduchu, americkí vedci prišli so zistením, že začiatok arktickej jari teraz nastáva o 16 dní skôr, než pred desiatimi rokmi. V článku publikovanom v časopise Scientific Reports poukazuje trojčlenný tím výskumníkov na to, že vplyv globálneho otepľovania je tým markantnejší, čím viac je na sever.
Autori výskumu svoje závery vyvodili z teplotných záznamov a 743 predchádzajúcich štúdií skúmajúcich načasovanie rôznych míľnikov v ročnom životnom cykle rastlín a zvierat, ako sú migrácia vtákov či rozkvet kvetín. Čím severnejšie bolo položené sledované miesto, tým výraznejší posun v kalendári v posledných rokoch nastal.
Napríklad pri Los Angeles sa koniec zimy zrýchlil v uplynulej dekáde len o jeden deň, kým v Arktíde je to o viac ako dva týždne. Teploty v polárnom regióne rastú oproti svetovému priemeru dvojnásobným tempom, čo vedie k rýchlemu zanikaniu tamojších ľadových polí. Podľa autorov výskumu je novo zistený posun príchodu jari trojnásobne väčší, než čo naznačovali predchádzajúce štúdie.
„Jar prichádza skôr a Arktída zažíva väčší posun jari ako miesta s nižšou zemepisnou šírkou,“ konštatoval vedúci vedeckého tímu a polárny ekológ Kalifornskej univerzity v meste Davis Eric Post. Otepľovanie bolo podľa denníka The Guardian obzvlášť viditeľné v posledných týždňoch. Na najsevernejšie položenej meteostanici Grónska bola tento rok ortuť teplomera nad nulou dohromady 61 hodín, čo je viac ako trojnásobok predchádzajúceho rekordu. Podľa dánskych meteorológov boli túto zimu v centrálnom arktickom regióne teploty o štyri stupne nad priemerom.