Aj obyvatelia Slovenska sú podľa tohto prieskumu šťastnejší ako v čase socializmu aj vtedy, keď sa delila československá federácia. Napriek tomu patríme k najväčším „nešťastníkom“ v regióne. Kým minulý rok sa veľmi štastnými cítila desatina Slovákov, v Česku sa zo života tešilo 16 percent, v Maďarsku 17 a v Poľsku 19 percent respondentov prieskumu.
Organizácia WVS robí prieskum na vzorke 1 400 ľudí v 52 krajinách sveta. Až 45 krajín zaznamenalo zlepšenie nálady obyvateľstva, medzi tými zachmúrenejšími sú napríklad Tajwanci, Srbi, Bielorusi či Čiľania. Medzi hlavné prednosti tohto prieskumu patrí, že je zostavený z otázok, ktoré boli položené v každej krajine rovnako a tak nazbierané údaje odrážajú skutočnú zmenu vnímaného šťastia a nie rozdielne odpovede na trochu odlišne postavené otázky.
Z prieskumu sa podľa jeho hlavného autora Ronadla Ingelharta sa dá vyčítať, že ekonomický rozvoj a rast bohatsva pozdvihuje šťastie len v chudobnejších krajinách, kde produkcia ekonomiky je nižšia ako 12-tisíc dolárov na obyvateľa za rok. Na Slovensku tento ukazovateľ v minulom roku presiahol 20-tisíc dolárov.
Šťastie však nesúvisí len s bohatstvom a osobnou slobodou, no i so zdravým. Aj posledná štúdia, ktorej sa zúčastnilo 10-tisíc dobrovoľníkov, poukázalo na to, že štastnejší ľudia bývajú zdravší. „Našli sme silný dôkaz, že štastný a spokojný život má vplyv na náš zdravotný stav,“ uviedol Mohammad Siahpush z Michiganskej univerzity, ktorý výskum viedol.