Prababku praľudí Lucy prekonala ešte staršia Ardi

02.10.2009 11:51
Ardi
Ardi žila v lesoch súčasnej východnej Afriky pred 4,4 miliónmi rokov. Autor:

Ešte hlbšie do minulosti vývoja ľudí sa podarilo načrieť vedcom, ktorí vo vyprahnutej časti Etiópie objavili pozostatky najstaršieho predchodcu človeka. Dosiaľ sa titulom najstaršej prababky hrdila drobná Lucy (Australopithecus afarencis), ktorá žila pred 3,2 milióna rokmi a jej kosti objavili v roku 1974.

Výnimočný objav paleontológov však históriu vývoja človeka posunul ešte o 1,2 milióna rokov dozadu. Familiárne nazývaná Ardi (Ardipithecus ramidus) tak doplnila obraz minulosti nás všetkých.

„Mysleli sme si, že Lucy je najväčším objavom storočia, no teraz sa zdá, že nie je,“ uviedol Andrew Hill z Yaleskej univerzity v jednej z jedenástich štúdií, ktoré zverejnil časopis Science. Pre mnohých výskumníkov bolo prekvapením, že Ardi sa nepodobala na šimpanza či gorilu, ako by sa dalo čakať. „Videli sme nášho predka a nebol to šimpanz,“ povedal paleoantropológ Tim White z Kalifornskej univerzity, ktorý výskum viedol.

Namiesto toho je ardipitekus novým typom hominida a nie je človekom ani šimpanzom. Predchodcovia človeka sa so šimpanzmi porovnávajú preto, že testy DNA ukázali, že tieto primáty sú naším najbližším žijúcim príbuznými. Kostra Ardi stará 4,4 milióna rokov ukazuje, že žila v lesoch súčasnej východnej Afriky, merala 120 centimetrov a vážila 50 kilogramov. Živila sa takmer všetkým. Jej pestrá strava zahŕňala orechy, ovocie, hmyz i menšie cicavce.

Na rozdiel od šimpanza Arda chodila po dvoch ako človek a nepomáhala si hánkami na predných končatinách ako šimpanz. Zároveň však dokázala šikovne liezť po stromoch, na čo poukazujú silné a ohybné palce na nohách. „Boli to veľmi zvláštne tvory. Ak by ste chceli vidieť niečo, čo sa pohybovalo podobne ako oni, museli by ste si sadnúť do baru vo filme Star Wars,“ smeje sa Alan Walker z Pennsylvánskej univerzity, ktorý bol jedným zo 43 vedcov, ktorí výskumu Ardie venovali 15 rokov. Prvé kosti ardipiteka boli objavené už v roku 1992.

...

Časti lebky, ktoré sa vedcom podarilo nájsť…

Zdá sa teda, že to nebola trávnatá savana, ale les, ktorý našich predkov prinútil postaviť sa na zadné končatiny. Voľné ruky Ardi používala na prenášanie potravy. Vedci sa zároveň domnievajú, že Ardi a jej rodina nežili v skupenstvách ako opice, ale vytvárali pevné partnerské zväzky. Samce sa starali o zháňanie potravy a samice o výchovu a ochranu potomkov. Nie je jasné, či používali nejaké nástroje, no keďže primitívne pomôcky vedia používať aj šimpanzy či vtáky, dá sa predpokladať, že to zvládala aj Ardi, ktorá mala mozog približne taký veľký ako šimpanz.

„Lebka ardipitekov je najmenšia zo všetkých známych hominidov a pomáha nám predstaviť si, ako vyzerali ich predkovia, ako sa vyvíjali ďalší hominidi,“ uviedol Berhane Asfaw z Rift Valley Research Service v Addis Abebe. Vedci, ktorí sa prieskumov v teréne a neskôr v laboratóriu zúčastnili sa zhodujú, že Ardi je najväčší objav ich života. „Nie je to obyčajná fosília. Nie je to šimpanz. Nie je to človek. Ukazuje nám, čím sme kedysi boli,“ uzatvára White.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk