Dvadsaťdvačlenný tím pod vedením nositeľa Nobelovej ceny Johna Sulstona to uviedol v správe People and the Planet, ktorá je výsledkom dvojročného výskumu.
Vedci skúmali vzťahy medzi veľkosťou svetovej populácie a spotrebou a dosahmi na stav planéty. Výsledky práce zverejnili zhruba mesiac pred veľkou konferenciou Rio+20, ktorá sa uskutoční v júni v Brazílii. Na nej sa bude hovoriť aj o podpore ,,zelenej" ekonomiky či efektívnosti využívania surovín a energií.
Na Zemi v súčasnosti žije sedem miliárd ľudí. Do roku 2050 má podľa prepočtov počet obyvateľov stúpnuť o ďalšie dve miliardy. Zároveň stúpa objem spotreby, ktorá sa negatívne podpisuje na stave životného prostredia a dobývaní nerastných surovín.
„Ak vezmeme do úvahy varovania a odporúčania v správe, môžeme svet počas nasledujúcich 30 až 40 rokov posunúť smerom k udržateľnej ekonomike a väčšine populácie zaistiť lepší život. Ak tak neurobíme, budeme s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť katastrofe nevídaných rozmerov,“ uviedli vedci.
V správe kritizujú odklon od podpory trvalo udržateľných zdrojov energie či rastúci tlak na zdroje. Napríklad ťažba nerastných surovín, ako sú meď, tantal alebo lítium, používané v elektronickom priemysle, stúpla za 47 rokov až 77-násobne.
Rozdielna je aj finálna úroveň spotreby. Dieťa z rozvinutej krajiny spotrebuje až 50-krát viac vody ako dieťa z chudobnej časti sveta. Spotreba kalórií stúpla od roku 1969 do roku 2005 o 15 percent, ale na svete žije stále jedna miliarda ľudí, ktorí trpia chronickým hladom, ako je definovaný Svetovou organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).
„Máme na výber medzi novými, viac rovnostárskymi vzorcami spotreby, alebo sa môžeme rozhodnúť nerobiť nič a ponoriť sa do špirály ekonomických a ekologických problémov, ktoré povedú k ešte väčšej nerovnosti a pochmúrnej budúcnosti pre všetkých,“ upozorňuje sa v správe.
Podľa zistení vedcov je potrebné bohaté ekonomiky stabilizovať a potom vykonať ich oživenie smerom k väčšej efektivite, lepšej práci s odpadmi a vyšším investíciám do obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň sa bude musieť zlepšiť kontrola pôrodnosti a stav materiálneho zabezpečenia 1,3 miliardy chudobných, ktorí žijú s menej ako jedným a štvrť dolára na deň.
„Väčšina obyvateľov sa v budúcnosti narodí v 48 najmenej rozvinutých krajinách, z ktorých 32 je v Afrike,“ povedal člen tímu Eliya M. Zulu. Podľa Zula je potreba znížiť mieru pôrodnosti v Afrike zo súčasných 4,7 na 2,1 živo narodených detí na jednu ženu.
Planéta je podľa vedcov schopná uživiť deväť miliárd ľudí, ale len za predpokladu, že jej zdroje budú distribuované rovnomernejšie ako dnes.
Závery správy majú pomôcť podnietiť diskusiu na tému populácie a rastu a vrátiť túto problematiku na rokovacie stoly politikov. „Ak nebudeme okamžite konať, môže sa ľudstvo dostať do veľkých problémov,“ varuje Sulston. „Politik, ktorý obyvateľom západného sveta povie, že je potrebné spotrebovávať menej, aby iní mohli spotrebovávať viac, je odvážny politik,“ hovorí Tim Lang, profesor na londýnskej City University. „Takú odvahu teraz urgentne potrebujeme.“