Vedci pôsobiaci v Amerike položili základy výkonných počítačových programov, ktoré pomáhajú chápať a predpovedať zložité chemické procesy. „Počítačové modely odrážajúce skutočný život sú kľúčové pre pokrok v súčasnej chémii,“ dodala švédska akadémia vo svojom vyhlásení.
Martin Karplus je občanom Rakúska a Spojených štátov. Narodil sa v roku 1930 vo Viedni. Doktorát získal v roku 1953 na Kalifornskom technologickom inštitúte. Pôsobil na univerzitách Université de Strasbourg, Theodore William Richards, Harvardskej univerzite a na univerzite v Cambridge
Michael Levitt je občanom Veľkej Británie a Spojených štátov. Narodil sa v roku 1947 v Pretórii v Južnej Afrike. Doktorát získal v roku 1971 na univerzite v Cambridge. Pôsobil na univerzitách Stanford University School of Medicine a zaoberal sa aj výskumom rakoviny.
Arieh Warshel je občanom Izraela aj Spojených štátov. Narodil sa v roku 1940 v izraelskom meste Kibbutz. Doktorát získal v roku 1969 na inštitúte Weizmann Institute of Science v Izraeli. Je významný profesor na univerzite v južnej Kalifornii.
Nobelovu cenu za chémiu v roku 2012 získali Robert J. Lefkowitz a Brian K. Kobilka za štúdiu receptorov spojených s G-proteínmi. Popísali receptory, ktorými bunky v tele komunikujú.
Chémia je jednou zo šiestich kategórií, za ktoré získavajú laureáti ocenenia. Ďalšími sú fyziológia alebo medicína, fyzika, chémia, literatúra, mier a ekonomické vedy.
Z histórie Nobelovej ceny za chémiu
Nobelove ceny za chémiu udeľujú pravidelne od roku 1901, pričom osemkrát v histórii (1916, 1917, 1919, 1924, 1933, 1940, 1941 a 1942) sa tak nestalo. Príčinou boli napríklad svetové vojny.
Chémia priniesla ocenenie pre 162 vedcov, z ktorých jeden (Frederick Sanger) získal nobelovku dva razy. Šesťdesiattri laureátov si cenu odniesli ako jediní, dvadsaťtrikrát sa z ceny tešili dvaja ocenení a osemnásťkrát Nobelovu cenu za chémiu rozdelili medzi troch laureátov.
Pri udeľovaní nobeloviek za chémiu došlo aj na „rodinkárstvo“. Klan Curieovcov spolu s potomkami patrí medzi najúspešnejší v udeľovaní cien. Ťaženie rodiny začali manželia Marie Curie Sklodowska a Pierre Currie, keď v roku 1903 získali Nobelovu cenu za fyziku. Marie v roku 1911 si úspech zopakovala nobelovkou za chémiu.
Irène Joliot-Curie, dcéra Marie a Pierra, v roku 1935 spolu s manželom Frédéricom Joliotom získali nobelovku za chémiu. Mladšia dcéra Curriovcov, Ève Curie, pracovala pre organizáciu UNICEF a vydala sa za Henryho R. Labouissa. Ten v roku 1965 získal Nobelovu cenu za mier.
Z úspechu sa poriadne tešiť nemohli traja nemeckí laureáti. Cenu získali v čase, keď bol pri moci nemecký ríšsky vodca Adolf Hitler. Richarda Kuhna v roku 1938 a Adolfa Butenandta v roku 1939 ocenili Nobelovou cenou za chémiu. Gerhard Domagk získal nobelovku v roku 1939 za fyziológiu alebo medicínu. Hitler im zakázal vziať ocenenia, tie dostali až neskôr.
Nobelova cena za chémiu v skratke
104 cien udelili medzi rokmi 1901 a 2012.
63 razy získal cenu len jeden laureát.
4 ženy ocenili v histórii Nobelových cien.
1 osoba, Frederick Sanger, získal cenu dvakrát, v roku 1958 a v roku 1980.
35 rokov bol vek najmladšieho laureáta Frédérica Joliota, ktorý získal cenu v roku 1935.
85 rokov bol vek najstaršieho laureáta Johna B. Fenna, keď mu udelili cenu v roku 2002.
57 je priemerný vek laureátov Nobelovej ceny za chémiu.