Mali vyhradený priestor na porážanie zvierat, ďalší na výrobu nástrojov a k ohňu spoločne usadali zase v inej časti príbytku. „Hovorilo sa, že neandertálci si neorganizovali svoj životný priestor. Pripisovalo sa to skôr ľuďom,“ povedal Julien Riel-Salvatore z Univerzity v Colorade. „My sme však zistili, že neandertálci nehádzali hocičo hocikde, ale svoje príbytky mali organizované,“ dodal profesor, ktorý svoje zistenia publikoval v časopise Canadian Journal of Archaeology.
Tieto zistenia sú založené na skúmaní neandertálskeho osídlenia v Riparo Bombrini na severovýchode Talianska. Pod skalným previsom žili neandertálci a neskôr aj predchodcovia moderných ľudí. Vedci sa však zamerali na staršie neandertálske vrstvy a porovnávali ich s tým, ako žili predchodcovia ľudí.
Z bádania vyplynulo, že neandertálci skalný previs a jaskyňu delili na rôzne „miestnosti,“ podľa toho, na aké aktivity boli určené. Pri vstupe by človek prechádzal cez časť vyhradenú na spracovanie ulovenej zveri, potom nasledovala trvalo obývaná časť a na konci bola časť vyhradená na krátkodobé alebo sezónne ubytovanie. V zadnej časti archeológovia našli stopy po okri. Zatiaľ nevedia s istotou povedať, na čo neandertálci oker používali. „Mohli ho potrebovať na farbenie koží, na výrobu primitívneho lepidla alebo ako antiseptikum. A možno aj na symbolické účely. Zatiaľ si však nie sme istí,“ povedal Riel-Salvatore.
V strednej časti archeológovia našli najviac stôp po práci. Bližšie k východu boli kosti zvierat a kamenné nástroje. Ohnisko bolo umiestnené vzadu zhruba meter a pol od steny, čo bolo výhodné na udržanie tepla. „Keď vyrábate kamenné nástroje, tak zostane veľa odpadu, ktorý nechcete, aby zostal vo frekventovaných častiach domu, aby nedošlo k úrazu,“ vysvetľuje Riel-Salvatore. Podľa neho boli neandertálci oveľa vyspelejší, ako sa dosiaľ myslelo.
Predchádzajúce bádanie ukázalo, že boli veľmi inovatívni. Vyrábali nástroje z kostí, rôzne ornamenty a hroty. Po príchode predchodcov moderných ľudí došlo k páreniu medzi oboma blízkymi druhmi, čoho dôkazom je skutočnosť, že každý súčasný Európan má v sebe jedno až štyri percentá génov zdedených po neandertálcoch.